Nová EÚ v roku 2019: Odpovede na výzvy a riziká vývoja

eu-tomas2
Po uplynulom parlamentnom období prichádza postupne čas hodnotiť výsledky práce Európskeho parlamentu. Napĺňanie cieľov a takisto otázky aktuálnych, ako aj nových tém, tvoria bezpochyby kľúčovú oblasť záujmu verejnosti o dianí a smerovaní Európskej únie.

Toto obdobie sa dá charakterizovať ako obdobie pomerne veľkých výziev v rôznych oblastiach. Témy ako migračná politika, azylová politika, brexit, či vnútorná bezpečnosť, dokázali v mnohom názorovo rozdeliť poslancov v Európskom parlamente, ako aj verejnú mienku v členských krajinách únie. V spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku a Euractivom, sa v piatok 23. Novembra v Európskom informačnom centre, uskutočnila diskusia s názvom Nová Európska únia v roku 2019.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

after1

Jedinečný after-work v štýle bruselského „Pluxu“, ktorý nadväzuje na úspešnú sériu BA-Pluxov organizovaných v Bratislave pár rokov dozadu bude mať svoje pokračovanie aj v novembri. Ak máte za sebou pobyt alebo návštevu Bruselu, alebo Vám nie je budúcnosť EÚ ľahostajná, ste ideálny hosť/hosťka. Vítaní sú však samozrejme všetci, ktorých zaujala myšlienka stretnúť sa po práci a zoznámiť s novými ľuďmi.  Event na Facebooku tu.

 

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Smernica o  autorských právach prinesie rovnováhu

eu

Európsky parlament prednedávnom schválil rokovaciu pozíciu k  novej smernici o autorských právach, ktorej znenie predložila Európska komisia ešte v septembri 2016. V  porovnaní s  júlovým hlasovaním, keď návrh stiahli na prepracovanie, teraz podporila reformu autorského práva v Európe veľká väčšina europoslancov. Za v prvom čítaní hlasovalo 438 európskych zákonodarcov, proti bolo 226 a 39 sa zdržalo. Okolo novej smernice o  copyrights sa už tradične strhla ostrá polemika a  mnoho populistických politikov, vrátane slovenských, sa snaží získať politické body zneužívajúc nevedomosť ľudí o tejto téme. K novej smernici bolo predložených viac ako 250 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých značnú časť aj europoslanci zapracovali do podoby textu tak, ako bol schválený v prvom čítaní.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Strastiplná cesta Macedóncov do modernej Európy

macedonsko

Vyše 1,8 milióna macedónskych voličov hlasovalo v nedeľu o budúcom názve svojej krajiny a nepriamo tým aj o svojom členstve v európskych a v transatlantických štruktúrach. Napriek tomu, že k urnám prišlo nakoniec len necelých 37 percent Macedóncov oprávnených voliť, možno toto referendum označiť za úspech. Za zmenu názvu z pôvodného označenia Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko na Republika Severné Macedónsko hlasoval totiž až 91,46 percent zúčastnených.
Dohoda o novom názve tejto bývalej juhoslovanskej republiky sa rodila veľmi ťažko a je výsledkom niekoľkoročných náročných rokovaní medzi vládnymi delegáciami Atén a Skopje pod záštitou Európskej únie. Práve tam, spolu so Severoatlantickou alianciou, sa usiluje Macedónsko už od svojho vzniku márne dostať. Jeho integračné úsilie dlhé roky blokoval jeho južný sused Grécko.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Panelová diskusia: Jazyky v Európskej únii – včera, dnes a zajtra?

lingvafest

Jazyky sú veľmi dôležité. Ich znalosť má zásadný význam pre občanov EÚ – mnohojazyčného spoločenstva ľudí rôznych kultúr, jazykov a národov. Pri vyučovaní jazykov v Únii ale narážame na viaceré problémy a prekážky: ktoré jazyky vyučovať na školách a prečo? Od akého veku? Ktoré sú tie „privilegované“ jazyky, ktorým dáme prednosť v našom školskom systéme? Navyše možno diskutovať aj o efektivite vyučovania jazykov. No a napokon – ako bude vyzerať učenie sa jazykov v /blízkej/ budúcnosti? Ako ovplyvní napríklad aj Brexit jazykovú politiku?

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

GDPR – mýty a fakty o  údajnom strašiakovi

40706158772_8765970724_o

Už dva týždne sa uplatňuje na celom území Európskej únie a tiež pridružene v krajinách Európskeho združenia voľného obchodu (Island, Nórsko, Lichtenštajnsko) Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov, ktoré je v médiách a na verejnosti známe pod svojou anglickou skratkou GDPR. Hádam ešte žiadny európsky právny predpis nebol predmetom toľkých diskusií, konferencií, polemík, ale aj vtipov. Tie sa však často opierali o skreslené a zavádzajúce informácie.
Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Poučenie zo summitu G7

g7

Minulotýždňová schôdzka siedmich kľúčových ekonomických mocností v kanadskom Charlevoix v plnej nahote odhalila hlboké rozpory medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a zvyšnými členmi tohto elitného klubu. A to už nielen v otázkach globálnej klímy či budúcnosti iránskej jadrovej dohody, ale najnovšie aj v dôležitých ekonomických témach, najmä pokiaľ ide o zavedenie colných taríf na importované komodity a tovary. Potvrdzuje sa, že žiadny svetový poriadok netrvá večne. Čo je však paradox, že tieto zmeny vychádzajú práve z administratívy krajiny, ktorá bola doteraz garantom súčasného rozloženia síl na geopolitickej scéne.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Je Únia naozaj hodná len 1 % svojho HDP?

mince-cover

Už v najbližších týždňoch sa naplno rozprúdi v členských krajinách ostrá a niekedy až zbytočne emotívna diskusia o novom financovaní Európskej únie. Rok 2020, kedy sa končí súčasný rámec financovania európskej dvadsaťosmičky, sa nezadržateľne blíži. Eurohejteri od Lisabonu až po Helsinki, no aj tí naši „rýdzo slovenskí“, radi využijú túto tému na ďalšie útoky na „zlý“ a „nenásitný“ Brusel, ktorý údajne ošklbáva európskych daňových poplatníkov o ich ťažko zarobené peniaze a plytvá nimi na kadejaké zbytočnosti. Z roviny emócii však zostúpme radšej triezvo k faktom…

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Spoločne budujme novú Európu – Zhromaždenie federálneho výboru UEF v Paríži

uef-pariz-cover
Federálny míting Union of European Federalists v Paríži sa niesol v duchu témy: „Spoločne budujme novú Európu.“ Pri tejto príležitosti sa zhromaždili za okrúhlym stolom národní a európski politici, či diplomati spolu so zástupcami občianskej spoločnosti, aby diskutovali o reformách a aktuálnom dianí v Európe, ale aj za jej hranicami. Cieľom zhromaždenia bolo poukázať na reformy, ktoré by sa mali uskutočniť, pre demokratickejšiu Európsku úniu, ktorá dokáže expresnejšie reagovať na očakávania všetkých občanov EÚ zo všetkých regiónov.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

uef vianocne sk

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Európska bezpečnosť nie je problém USA

bezpecnost-eu-usa

Bez ohľadu na to, kto sedí v Bielom dome, je dnes zrejmé, že Európa už nie je pre USA najvyššia priorita. Spojené štáty sa budú ďalej sústreďovať na Áziu a bezpečnosť v Európe bude stále viac a viac čisto európskym problémom.

Aj keď bude NATO zrejme ešte veľmi dlho základom našej bezpečnosti, európski lídri musia preskúmať transatlantické vzťahy a stanoviť nové priority. A to si bude vyžadovať značnú politickú odvahu.

Na východnej hranici EÚ existujú stále nevyriešené problémy s Ukrajinou a na južnej hranici predstavujú hrozbu niektoré arabské a africké štáty. Putinova politika môže v prípade nesprávneho prístupu vyvolať bezpečnostnú krízu, ale je to Afrika a nestabilné arabské štáty, ktoré predstavujú pre Európanov najväčšie riziko.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Uznesenie o podpore rodovej rovnosti

Uznesenie o podpore rodovej rovnosti prijaté federálnym výborom UEF, 22. októbra 2017 v Paríži

So zreteľom na články 1 a 2 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, 10. decembra 1948; S ohľadom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 2263 zo 7. novembra 1967; S ohľadom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979; So zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii;

Uznávajúc, že zásada rodovej rovnosti je základom pre OSN a Európsku úniu;

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Odpoveď na ďalšie krízy: dvojrýchlostná Európa

macron2

Ako by mala vyzerať budúcnosť Európskej únie, ak chce prežiť budúce krízy? Odpoveď je jednoduchá, píše Charles Grant, jedinou možnosťou je Macronova vízia – nechať neochotné krajiny za sebou a v kľúčových oblastiach pokročiť ďalej.

Vízia francúzskeho prezidenta má veľa protivníkov… Tradiční federalisti sa obávajú, aby viacrýchlostná Európa neoslabila inštitúcie EÚ a chcú využiť odchod Veľkej Británie, aby presadili zblíženie členských štátov. Progresívni federalisti sa stotožňujú s viacrýchlostnou Európou, integrácia jadra by však podľa nich mala byť pevnejšia, ako si ju predstavuje Macron. Euroskeptickí Stredoeurópania sa obávajú, že vo viacrýchlostnej Európe budú krajiny jadra zaobchádzať s ostatnými ako s občanmi druhej kategórie.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Každý nárast globálnej teploty vyvoláva vojny, nepokoje a nestabilitu

klima-nepokoje

Čím viac bude rásť globálna teplota a čím častejšie sa budú vyskytovať obdobia sucha, tým viac bude na svete sociálnych nepokojov, násilia a vojen. Aj keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať, klimatické zmeny predstavujú priamu hrozbu svetovej bezpečnosti.

Vysoké teploty a suchá vyvolávajú násilie v najviac postihnutých regiónoch už teraz. Pred niekoľkými mesiacmi požadovali poľnohospodári v indickom štáte  Madhya Pradesh po najhoršom suchu za posledné roky odpustenie dlhov. Počas demonštrácie polícia najmenej päť poľnohospodárov zastrelila. Podľa indických úradov sú farmári pri snahe o presadenie svojich požiadaviek stále agresívnejší. Pritom farmárom a ich rodinám, závislým na úrode, ide doslova o prežitie. V roku 2016 spáchalo v dôsledku zlyhania alebo dlžôb samovraždu viac ako 1600 indických farmárov. Číslo vychádza z oficiálnych štatistík a v skutočnosti môže byť niekoľko násobne vyššie.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

banner-uef-federacia2

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone