macron-silni-musia-pomahat-slabsim

Nezaspime na vavrínoch

Dnes je každému jasné, že v nedeľňajších prezidentských voľbách vo Francúzsku bola v stávke nielen budúcnosť krajiny Galského kohúta, ale fakticky celého európskeho projektu. Bolo to práve Francúzsko, ktoré spolu s ďalšími piatimi krajinami demokratickej západnej Európy iniciovalo pred šiestimi desaťročiami uzatvorenie Rímskych zmlúv vedúcich postupnými krokmi až k vzniku Európskej únie v súčasnej podobe. Paríž stál pri všetkých dôležitých momentoch európskej integrácie a v podstate až do znovuzjednotenia Nemecka a pristúpenia štátov anglofónne orientovanej Škandinávie v deväťdesiatych rokov minulého storočia hral v celom spoločenstve prvé husle. Prípadná výhra Le Penovej v prezidentskom dueli by znamenala pravdepodobne koniec piatej Francúzskej republiky postavenej na povojnových myšlienkach generála De Gaulleho a zároveň také oklieštenie Európskej únie, že by sama o sebe stratila zmysel svojej existencie.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Víťazstvo Emmanuela Macrona: referendum o EÚ a kontinuita transatlantických vzťahov…

macron-en-marche

Bývalý bankár a minister hospodárstva Emmanuel Macron zvíťazil v nedeľných prezidentských voľbách vo Francúzsku. Macron porazil Marine Le Pen v pomere 66 ku 33 percent získaných hlasov a hneď po voľbách potvrdil svoj záväzok k „obrane Európy“ a reforme Francúzska.

1. Zvíťazilo európske Francúzsko

Prezidentské voľby boli z veľkej časti referendom o Európskej únii a globalizácii. Macron bol celé mesiace jediný prezidentský kandidát, ktorý sa zastával Európy a trval na tom, že Európska únia nie je problém, ale naopak, môže pomôcť pri riešení problémov Francúzska.

Macronove víťazstvo ukázalo, že Európa, jednotná mena a liberalizmus sú hodnoty, ktorým voliči veria. Dokonca aj Marine Le Pen, ktorá dlhodobo bojuje proti EÚ a euru, zmenila v posledných dňoch kampane svoje odmietavé postoje, aby rozptýlila obavy svojich voličov. Nepomohlo to a podľa analytikov jej reči o vystúpení z Únie a odmietaní eura vo voľbách ublížili.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Ukončenie dohody o migrantoch s Tureckom by mohlo posilniť EÚ

Pred rokom podpísala Európska únia s Tureckom dohodu, ktorá sa týkala zadržiavania migrantov zo Sýrie. Opatrenie sa ukázalo ako účinné a počet migrantov smerujúcich do Európy sa viditeľne znížil. Za tento obchod však platí Európa obrovskú politickú cenu, píše Zana Kudrov na EUObserver.

Už od podpísania dohody ju Turecko využíva ako páku proti EÚ. Turecký prezident Erdogan používa voči Únii stále tvrdšie slová a už niekoľko krát hrozil vypovedaním dohody, ak EÚ nepovolí bezvízový styk s Tureckom.

Naopak predstavitelia EÚ a jej členských štátov v značnej miere upustili od slovnej konfrontácie s Tureckom. Politické elity v európskych štátoch neboli schopné vytvoriť alternatívny model zadržiavania migrantov a v obavách pred krajne pravicovými a antieurópskymi hnutiami sa snažia dohodu udržať. V protiklade s opatrnosťou európskych lídrov je verejnosť stále viac popudená Erdoganovou rétorikou a dohodu s Tureckom vníma ako stratenú.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Zničí Európsku úniu populistická vlna?

marine-cover

Rakúske prezidentské voľby v roku 2016 sa stali symbolom nového trendu v európskej politike. Voliči odmietli tradičné politické strany v prospech outsiderov. Výsledkom je zvolenie prvého európskeho zeleného prezidenta. Takmer rovnaký podiel hlasov odovzdali voliči krajne pravicovému kandidátovi.

Trendom je, že tradičné politické strany v celej Európe strácajú pôdu pod nohami v prospech okrajových ľavicových a pravicových strán. Nové strany prinášajú do politiky čerstvú energiu a mohli by oživiť stagnujúcu debatu, napríklad o otázkach nerovnosti alebo korupcie. Ale v prípade, ak budú tieto nové strany postavené na populizme, mohla by Európska únia utrpieť veľké škody, píše Stefan Lehne z Carnegie Europe.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Rím musí odštartovať budovanie novej Európy (The Spinelli Group)

spinelli-cover

25. apríla oslávi Európa šesťdesiate výročie podpisu Rímskych zmlúv, ktoré položili základ dnešnej Európskej únie. Pri tejto príležitosti sa v Ríme stretnú hlavy štátov a vlád európskych krajín, aby prijali „Rímsku deklaráciu“. Deklarácia má položiť základy pre budúci vývoj Európskej únie a ponúknuť riešenia problémov, ktoré v poslednom desaťročí Úniu oslabovali.

Spinelliho skupina vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným zapojením Európskeho parlamentu do prípravných práv Rímskej deklarácie a nad rizikom, že prehlásenie môže byť len rétorické a môže obsahovať len málo skutočných záväzkov.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Je už Európska únia odpísaná?

macron2

Nemecko, Francúzsko a Holandsko čakajú tento rok dôležité voľby a tie ovplyvnia ďalší osud Európskej únie. Vo všetkých troch štátoch existujú silné populistické hnutia, ktoré si želajú koniec Únie. V britskom referende a výhre Donalda Trumpa vidia predzvesť toho, že časy EÚ sú zrátané.

Ich predpovede sa ale vôbec nemusia naplniť a všetko sa môže tento rok otočiť, zamýšľa sa bezpečnostná analytička Judy Dempsey. Po celej Únii sa objavujú noví proeurópski lídri a nové proeurópske združenia. Väčšinou nie sú také viditeľné ako protieurópske organizácie a populistickí politici, ktorí bombardujú sociálne siete a médiá, ale ich počet sa zvyšuje. Proeurópske sily mohutnejú aj v troch štátoch, pre ktoré bude tento rok kľúčový.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Silné dedičstvo Baracka Obamu

obama-hn

Keď začiatkom roku 2009 nastupoval Barack Obama do úradu, domáci Američania a s nimi milióny ľudí po celej planéte upierali na neho zrak s veľkými očakávaniami. Svet práve zasiahla hlboká finančná kríza, ktorá spôsobila prudké spomalenie americkej i globálnej ekonomiky a verejná mienka začínala byť otrávená správami o neustálych stratách amerických vojakov v Iraku a v Afganistane. Nadšenie bolo o to silnejšie, že do Bieleho domu zasadol prvý Afroameričan. Mnohé z týchto očakávaní sa po dvoch Obamovych funkčných obdobiach zmenili na sklamania. Bývalý právnik z Chicaga, ktorý dokázal v primárkach Demokratov ako líder progresívneho krídla poraziť aj ostrieľanú Clintonovú a následne vo voľbách silných republikánskych kandidátov, však vždy pristupoval k veciam s nadhľadom a s veľkou dávkou charizmy.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Taliansko pred zásadnou ústavnou reformou

renzi-cover

4. decembra sa uskutoční v Taliansku dôležité referendum, ktoré bude mať výrazný dopad nielen na text talianskej ústavy, ale aj ďalšie smerovanie domácej politickej scény, keďže od úspechu ľudového hlasovania podmienil premiér Matteo Renzi svoje zotrvanie vo funkcii. V turbulentných časoch, ktorým čelí momentálne Európa, je situácia v štvrtej najväčšej ekonomike únie podobne dôležitá ako výsledok blížiacich sa francúzskych prezidentských volieb či hlasovanie Nemcov o novom zložení Bundestagu v septembri budúceho roka.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Pozvánka na Akadémiu klasickej ekonómie 2017

ki-2

Záujemcovia o ekonomické myslenie a pravidelné prezentácie a diskusie o ekonomických a spoločenských problémoch sa môžu prihlásiť na aktuálny samostatný ročník Akadémie klasickej ekonómie (AKE).

Prihlásiť sa na AKE 2017 je možné prostredníctvom zaslania vyplnenej prihlášky so stručným formulárom e-mailom na adresu ake@institute.sk najneskôr 5. februára 2017.

Pozvánka s potrebnými informáciami a prihláška so stručným formulárom sú k dispozícii na webe Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika tu http://www.konzervativizmus.sk/article.php?6104 a na portáli AKE http://www.konzervativizmus.sk/article.php?6104

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

„Súčasná situácia je paradoxná v tom, že zatiaľ nikdy nenastala situácia, kedy bola spoločnosť tak bezpečná, ako je tá naša a zároveň sa cítila tak v ohrození. To isté sa dá povedať o bohatstve. Nekonečne ma prekvapuje, ako je možné tak bohatú spoločnosť vystrašiť dojmom, že nám to bohatstvo niekto zoberie. A rovnako o slobode. Podľa môjho názoru neexistuje slobodnejšia časť sveta, ako je Európska únia. Sme oveľa slobodnejší ako USA. A napriek tomu máme pocit, že sme neslobodní.

Problém je, že nemáme sny, ktoré by sme mohli snívať. Ak si napíšeme zoznam vecí, ktoré sme od Európy čakali, tak ona ich všetky splnila. Chceli sme mier? Máme mier. Majú sa Francúzi a Nemci radi? Majú. Rovnako je to v ekonomike.

Ale my chceme viac a sme si vedomí toho, že nemáme koho nasledovať, že pred sebou nemáme žiadny vzor, lebo my sami sme v tomto zmysle vzorom.

Európa je jediné zoskupenie, ktoré má najväčší počet nepriateľov vo vnútri. Plno ľudí sa bojí Ameriky, ale Američania nie. Plno ľudí sa bojí Ruska, ruskej expanzie, ale nie Rusi. Mnoho ľudí má obavy z toho, čo bude s čínskou silou, ale nie Číňania. Európy sa nebojí nikto, okrem Európanov.

Tomáš Sedláček

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Verhofstadt: Obrana Európy vo veku Donalda Trumpa

donald-trump-cover

Donald Trump dal jasne najavo, že európska bezpečnosť nebude prioritou jeho zahraničnej politiky. Medzi jeho prioritami dokonca nie je ani silné NATO. Zdá sa, že s novým americkým prezidentom prichádza geopolitický posun: prvýkrát od roku 1941 bude Európa stáť sama a nebude sa môcť spoliehať na obranný dáždnik USA.

Donald Trump vie, že EÚ má peniaze, technológie a know-how na to, aby sa stala globálnou silou rovnajúcou sa USA. To, že Európe chýba politická vôľa využiť svoj potenciál, už nie je jeho problém.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

„Pyrrhovo víťazstvo“ v Mosule?

mosul-cover2

V posledných týždňoch zaplavili médiá povzbudivé informácie z irackého Mosulu. V pondelok 17. októbra totiž začala spojenecká armáda rozsiahlu ofenzívu s cieľom dostať severoirackú metropolu z područia fanatických džihádistov z organizácie Islamský štát. Zatiaľ vychádza všetko podľa plánu a všetko napovedá tomu, že skôr či neskôr by mali Mosulčania uzrieť svetlo slobody a vyhnať islamistických bojovníkov po viac ako dvojročnej okupácii tohto mesta. Aktuálne správy však napovedajú, že situácia priamo na mieste je dosť znepokojivá a ešte hrozivejšie vyzerajú scenáre ďalšieho vývoja.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Václav Havel o Európe

vaclav-havel2-cover

Ak sa cítim byť Európanom, neznamená to, že prestávam byť Čechom. Je to práve naopak: ako Čech som aj Európan. Trošku poeticky zvyknem hovoriť, že Európa je vlasť našich vlastí.

Pri pohľade z diaľky sa Európska únia javí ako technokratické teleso, ktoré sa zaoberá len kvótami, daňami, obchodnými pravidlami a najrôznejšími predpismi. Vôbec nimi nepohŕdam. Napriek tomu si myslím, že Únia by mala klásť silnejší dôraz na to, čo je najdôležitejšie – na svoje duchovné a hodnotové základy.

Vznik Európskej únie je bezprecedentný pokus vybudovať veľkú a originálnu nadnárodnú pospolitosť na základe úcty k ľudským slobodám a dôstojnosti, viere v zdravý rozum, úcte k jednotlivým národom a ich tradíciám a to na pôde skutočnej demokracie. A samozrejme na ideách rešpektu k ľudským právam a ľudskej solidarite.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Schizofrénia slovenskej zahraničnej politiky

osn-gut1

Celý svet a s ním aj Slovensko s napätím očakávalo voľbu nového generálneho tajomníka Organizácie spojených národov. V srdci Európy vnímali prebiehajúce zákulisné rokovania o Pan Ki-munovom nástupcovi, ktorému sa skončí mandát už o pár mesiacov, o to citlivejšie, že medzi horúcimi favoritmi na kreslo novej hlavy medzinárodného spoločenstva bol aj Miroslav Lajčák s neohrozeným profilom kariérneho diplomata a „neškodného chlapíka“ takpovediac pre všetkých. O to viac, že šéf slovenskej diplomacie prichádzal z východoeurópskej skupiny, ktorá si húževnato nárokovala post v súlade s princípom rotácie kontinentov a zdôrazňujúc historickú príležitosť pre doteraz akosi zanedbávanú východnú Európu. No nestalo sa tak. Pre mnohých Slovákov to bol ako blesk z neba, pri hlbšej analýze však dosiahnutý výsledok až tak neprekvapuje.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

facebook - eventČo sa v skutočnosti deje v Turecku? Aký bude mať súčasné dianie vplyv na politiku Európskej únie, utečeneckú krízu a perspektívu členstva Turecka v EÚ? Ako sa zmenia vzťahy medzi Tureckom a Ruskou federáciou a aký budú mať prebiehajúce udalosti vplyv na vojnu v Sýrii, jeho susedov a kurdskú menšinu na území Turecka.

Pozývame vás na diskusiu „Koniec európskeho sna v Turecku?“, ktorá sa uskutoční 7. septembera 2016 (streda) o 17:30 hod. v kaviarni Gorila.sk Urban Space, Námestie SNP 30 (prízemie OD Dunaj), Bratislava.

Diskutovať budú:
Dag Daniš (komentátor portálu Aktuality.sk)
Lucia Yar (analytička tureckej politiky, blogerka)
Vladimír Bilčík (analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku)

Fotogaléria z diskusie.

 

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone