renzi-cover

Taliansko pred zásadnou ústavnou reformou

4. decembra sa uskutoční v Taliansku dôležité referendum, ktoré bude mať výrazný dopad nielen na text talianskej ústavy, ale aj ďalšie smerovanie domácej politickej scény, keďže od úspechu ľudového hlasovania podmienil premiér Matteo Renzi svoje zotrvanie vo funkcii. V turbulentných časoch, ktorým čelí momentálne Európa, je situácia v štvrtej najväčšej ekonomike únie podobne dôležitá ako výsledok blížiacich sa francúzskych prezidentských volieb či hlasovanie Nemcov o novom zložení Bundestagu v septembri budúceho roka.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

„Súčasná situácia je paradoxná v tom, že zatiaľ nikdy nenastala situácia, kedy bola spoločnosť tak bezpečná, ako je tá naša a zároveň sa cítila tak v ohrození. To isté sa dá povedať o bohatstve. Nekonečne ma prekvapuje, ako je možné tak bohatú spoločnosť vystrašiť dojmom, že nám to bohatstvo niekto zoberie. A rovnako o slobode. Podľa môjho názoru neexistuje slobodnejšia časť sveta, ako je Európska únia. Sme oveľa slobodnejší ako USA. A napriek tomu máme pocit, že sme neslobodní.

Problém je, že nemáme sny, ktoré by sme mohli snívať. Ak si napíšeme zoznam vecí, ktoré sme od Európy čakali, tak ona ich všetky splnila. Chceli sme mier? Máme mier. Majú sa Francúzi a Nemci radi? Majú. Rovnako je to v ekonomike.

Ale my chceme viac a sme si vedomí toho, že nemáme koho nasledovať, že pred sebou nemáme žiadny vzor, lebo my sami sme v tomto zmysle vzorom.

Európa je jediné zoskupenie, ktoré má najväčší počet nepriateľov vo vnútri. Plno ľudí sa bojí Ameriky, ale Američania nie. Plno ľudí sa bojí Ruska, ruskej expanzie, ale nie Rusi. Mnoho ľudí má obavy z toho, čo bude s čínskou silou, ale nie Číňania. Európy sa nebojí nikto, okrem Európanov.

Tomáš Sedláček

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Verhofstadt: Obrana Európy vo veku Donalda Trumpa

donald-trump-cover

Donald Trump dal jasne najavo, že európska bezpečnosť nebude prioritou jeho zahraničnej politiky. Medzi jeho prioritami dokonca nie je ani silné NATO. Zdá sa, že s novým americkým prezidentom prichádza geopolitický posun: prvýkrát od roku 1941 bude Európa stáť sama a nebude sa môcť spoliehať na obranný dáždnik USA.

Donald Trump vie, že EÚ má peniaze, technológie a know-how na to, aby sa stala globálnou silou rovnajúcou sa USA. To, že Európe chýba politická vôľa využiť svoj potenciál, už nie je jeho problém.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

„Pyrrhovo víťazstvo“ v Mosule?

mosul-cover2

V posledných týždňoch zaplavili médiá povzbudivé informácie z irackého Mosulu. V pondelok 17. októbra totiž začala spojenecká armáda rozsiahlu ofenzívu s cieľom dostať severoirackú metropolu z područia fanatických džihádistov z organizácie Islamský štát. Zatiaľ vychádza všetko podľa plánu a všetko napovedá tomu, že skôr či neskôr by mali Mosulčania uzrieť svetlo slobody a vyhnať islamistických bojovníkov po viac ako dvojročnej okupácii tohto mesta. Aktuálne správy však napovedajú, že situácia priamo na mieste je dosť znepokojivá a ešte hrozivejšie vyzerajú scenáre ďalšieho vývoja.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Václav Havel o Európe

vaclav-havel2-cover

Ak sa cítim byť Európanom, neznamená to, že prestávam byť Čechom. Je to práve naopak: ako Čech som aj Európan. Trošku poeticky zvyknem hovoriť, že Európa je vlasť našich vlastí.

Pri pohľade z diaľky sa Európska únia javí ako technokratické teleso, ktoré sa zaoberá len kvótami, daňami, obchodnými pravidlami a najrôznejšími predpismi. Vôbec nimi nepohŕdam. Napriek tomu si myslím, že Únia by mala klásť silnejší dôraz na to, čo je najdôležitejšie – na svoje duchovné a hodnotové základy.

Vznik Európskej únie je bezprecedentný pokus vybudovať veľkú a originálnu nadnárodnú pospolitosť na základe úcty k ľudským slobodám a dôstojnosti, viere v zdravý rozum, úcte k jednotlivým národom a ich tradíciám a to na pôde skutočnej demokracie. A samozrejme na ideách rešpektu k ľudským právam a ľudskej solidarite.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Schizofrénia slovenskej zahraničnej politiky

osn-gut1

Celý svet a s ním aj Slovensko s napätím očakávalo voľbu nového generálneho tajomníka Organizácie spojených národov. V srdci Európy vnímali prebiehajúce zákulisné rokovania o Pan Ki-munovom nástupcovi, ktorému sa skončí mandát už o pár mesiacov, o to citlivejšie, že medzi horúcimi favoritmi na kreslo novej hlavy medzinárodného spoločenstva bol aj Miroslav Lajčák s neohrozeným profilom kariérneho diplomata a „neškodného chlapíka“ takpovediac pre všetkých. O to viac, že šéf slovenskej diplomacie prichádzal z východoeurópskej skupiny, ktorá si húževnato nárokovala post v súlade s princípom rotácie kontinentov a zdôrazňujúc historickú príležitosť pre doteraz akosi zanedbávanú východnú Európu. No nestalo sa tak. Pre mnohých Slovákov to bol ako blesk z neba, pri hlbšej analýze však dosiahnutý výsledok až tak neprekvapuje.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

facebook - eventČo sa v skutočnosti deje v Turecku? Aký bude mať súčasné dianie vplyv na politiku Európskej únie, utečeneckú krízu a perspektívu členstva Turecka v EÚ? Ako sa zmenia vzťahy medzi Tureckom a Ruskou federáciou a aký budú mať prebiehajúce udalosti vplyv na vojnu v Sýrii, jeho susedov a kurdskú menšinu na území Turecka.

Pozývame vás na diskusiu „Koniec európskeho sna v Turecku?“, ktorá sa uskutoční 7. septembera 2016 (streda) o 17:30 hod. v kaviarni Gorila.sk Urban Space, Námestie SNP 30 (prízemie OD Dunaj), Bratislava.

Diskutovať budú:
Dag Daniš (komentátor portálu Aktuality.sk)
Lucia Yar (analytička tureckej politiky, blogerka)
Vladimír Bilčík (analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku)

Fotogaléria z diskusie.

 

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Koniec európskeho sna v Turecku?

erdogan

O tom, že nevydarený štátny prevrat v Turecku bol nelegitímny a organizovaný samozvanou skupinou vojenských veliteľov, pochybuje v kontinentálnej Európe len málokto. Takisto sa určite zhodneme na tom, že obyvatelia krajiny bieleho polmesiaca majú právo slobodne si vybrať svojich politických zástupcov a formu zriadenia prostredníctvom demokratických volieb. Vojenský puč patrí na stránky historických kníh, nie do politického zápasu v modernej spoločnosti 21. storočia. Reakcia tureckých štátnych orgánov na zmarený pokus o prevrat však už svojou tvrdosťou a intenzitou dávno tromfla aj tie najbujnejšie predstavy pučistov a momentálna situácia v Turecku pripomína skôr praktiky diktátorských režimov ako krajiny vyznávajúcej princípy modernej liberálnej demokracie.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Brexit môže byť nakoniec príležitosťou

brexit-london-cover

Po oznámení výsledkov britského referenda, v ktorom sa tesná väčšina Britov vyslovila za vystúpenie ostrovného kráľovstva z európskeho zväzku, začali mnohí komentátori a najmä konšpirátori vykresľovať tie najkatastrofickejšie scenáre. Podľa jedných utrpí Británia také ekonomické a politické škody, ktoré ju uvalia do recesie a hlbokej ústavnej krízy, z ktorých sa bude Albión spamätávať celé roky, ba možno i desaťročia. Podľa iných je zase brexit začiatkom konca únie a spúšťačom domino efektu, ktorý nadobro rozbije európsku integráciu. Sú však takéto predpovede naozaj reálne?

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Rozhodnú Škóti o Brexite?

boris-johnson-cover

Dnešný deň je významným medzníkom pre celú Európu. Takmer 45 miliónov britských voličov rozhoduje v týchto chvíľach o tom, či zostane ich krajina v únii alebo pretrhne viac ako štyri dekády trvajúci zväzok s Bruselom. Mnohí dokonca tvrdia, že 23. jún je začiatkom konca pre Európsku úniu. Prieskumy boli až do poslednej chvíle veľmi tesné a hoci sa miska váh po minulotýždňovej vražde labouristickej poslankyne Coxovej naklonila skôr v prospech zástancov zotrvania v európskych štruktúrach, nikto si momentálne nedovolí s určitosťou povedať, ako hlasovanie na britských ostrovoch dopadne.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

brexit-uef-cover

„Európska únia je prežitok, ktorý podkopáva demokraciu a stojí našu krajinu veľa peňazí“, tvrdí Boris Johnson, bývalý starosta Londýna a tvár Brexitu, „Británia je dosť veľká a silná krajina, aby mohla zostať samostatná.“

Analýzy ekonómov, či britského ministerstva financií však ukazujú opak. Varujú pred ekonomickou recesiou, ktorú by vystúpenie Veľkej Británie z EÚ spustilo. Varovné signály prichádzajú aj od podnikateľov, zástupcov obchodných spoločností alebo odborových zväzov. Do referenda o vystúpení Veľkej Británie z EÚ zostávajú necelé tri týždne a prieskumy ukazujú, že sila oboch táborov je vyrovnaná.

Môžu sa odchodom Británie z EÚ inšpirovať ďalšie štáty? Vyhlási po Brexite Škótsko referendum o nezávislosti? Podarí sa Londýnu udržať prístup na európske trhy? Ako sa dotkne Brexit viac ako 100 000 Slovákov, ktorí pracujú vo Veľkej Británii?

Tieto a ďalšie otázky sa pokúsia zodpovedať poslanci Európskeho parlamentu József Nagy a Richard Sulík, spolu s analytikom Vladimírom Bilčíkom v diskusii „Brexit – ako sa zmení Európa po britskom referende?“.

Diskusia sa uskutoční 20.6. 2016 o 17:30 hod. v kaviarni FOXFORD na Obchodnej ulici v Bratislave.

Podujatia z cyklu “DEBATUJEM S EUROPOSLANCAMI” pripravuje Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku. Diskusiu okrem spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk podporili JEF Slovakia a Únia európskych federalistov.

Informácie o diskusii na Facebooku.

 foto: Davide D’Amico

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Prečo sa Európe nedarí zvládať utečeneckú krízu?

utecenecka-kriza

Charakteristickým znakom úspechu EÚ v priebehu predchádzajúcich desaťročí bolo prekonávanie rozdielov medzi záujmami a názormi členských štátov. Stefan Lehne sa v komentári Ako migračná kríza zmení Európu pýta, prečo sa Únii táto úloha nedarí v prípade utečencov?

1. Historický kontext

Dôležitým faktorom je historický kontext. Utečenecká kríza prišla v dobe, keď je solidarita medzi 28 štátmi EÚ na nízkej úrovni. Vďaka finančnej kríze zoslablo sebavedomie EÚ a a vzájomná dôvera medzi členskými štátmi. Pomalé oživenie ekonomiky, slabé politické vedenie, vzostup populistických strán vedie k malátnosti Únie a snahe riešiť problémy na národnej úrovni.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Zmena stratégie: USA sa odvracia od Európy

zmena-strategie-cover

Európa bola pre USA dlhšie ako storočie najdôležitejšia oblasť sveta. Amerika vstúpila do oboch svetových vojen a vytvorením NATO sa zaviazala k obrane Európy. Na kontinente skončilo obdobie vojen, píše Stephen Walt v publikácii Smerom k Európskej globálnej stratégii, a posledných 70 rokov mieru je pozoruhodný úspech.

Európania si zvykli spoliehať sa na to, že USA (NATO) obránia kontinent pred vonkajšími hrozbami. Európske výdavky na obranu sa postupne znižovali a dnes už nie je väčšina armád európskych štátov schopná väčších vojenských operácií.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Kam smeruje slovenské školstvo?

skolstvo-cover

Po sérii štrajkov a protestov učiteľov sa uskutočnila diskusia o tejto problematike v sobotu 16. apríla v Košicach. Hostia Viktor Pončák, zástupca Iniciatívy košických učiteľov a Juraj Kolesár, učiteľ Košického gymnázia sa zhodli, že úroveň slovenského školstva je nízka a vyžaduje si rýchle zmeny z Ministerstva školstva. V útulných priestoroch košickej kaviarne Halmi sa zišlo najmä mladé publikum, ktoré sa aktívne zaujímalo o problém školstva.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone