Odpoveď na ďalšie krízy: dvojrýchlostná Európa

macron2

Ako by mala vyzerať budúcnosť Európskej únie, ak chce prežiť budúce krízy? Odpoveď je jednoduchá, píše Charles Grant, jedinou možnosťou je Macronova vízia – nechať neochotné krajiny za sebou a v kľúčových oblastiach pokročiť ďalej.

Vízia francúzskeho prezidenta má veľa protivníkov… Tradiční federalisti sa obávajú, aby viacrýchlostná Európa neoslabila inštitúcie EÚ a chcú využiť odchod Veľkej Británie, aby presadili zblíženie členských štátov. Progresívni federalisti sa stotožňujú s viacrýchlostnou Európou, integrácia jadra by však podľa nich mala byť pevnejšia, ako si ju predstavuje Macron. Euroskeptickí Stredoeurópania sa obávajú, že vo viacrýchlostnej Európe budú krajiny jadra zaobchádzať s ostatnými ako s občanmi druhej kategórie.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Každý nárast globálnej teploty vyvoláva vojny, nepokoje a nestabilitu

klima-nepokoje

Čím viac bude rásť globálna teplota a čím častejšie sa budú vyskytovať obdobia sucha, tým viac bude na svete sociálnych nepokojov, násilia a vojen. Aj keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať, klimatické zmeny predstavujú priamu hrozbu svetovej bezpečnosti.

Vysoké teploty a suchá vyvolávajú násilie v najviac postihnutých regiónoch už teraz. Pred niekoľkými mesiacmi požadovali poľnohospodári v indickom štáte  Madhya Pradesh po najhoršom suchu za posledné roky odpustenie dlhov. Počas demonštrácie polícia najmenej päť poľnohospodárov zastrelila. Podľa indických úradov sú farmári pri snahe o presadenie svojich požiadaviek stále agresívnejší. Pritom farmárom a ich rodinám, závislým na úrode, ide doslova o prežitie. V roku 2016 spáchalo v dôsledku zlyhania alebo dlžôb samovraždu viac ako 1600 indických farmárov. Číslo vychádza z oficiálnych štatistík a v skutočnosti môže byť niekoľko násobne vyššie.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

banner-uef-federacia2

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Spôsobili vojnu v Sýrii klimatické zmeny?

klima-syria-cover

Do dnešného dňa zomrelo v dôsledku občianskej vojny v Sýrii viac ako 400 tisíc ľudí a viac ako 10 miliónov civilistov muselo opustiť svoje domovy. Po vypuknutí Arabskej jari v Egypte, Líbyi a Tunisku bolo len otázkou času, kedy vyjdú do ulíc ľudia aj v Sýrii. Väčšina z nás si spomína na prvé správy o politických nepokojoch v roku 2011, málokto však vie, že k nepokojom v Sýrii, ktoré nakoniec viedli k občianskej vojne, výrazne prispeli extrémne suchá spôsobené klimatickými zmenami.

Poľnohospodárstvo v severovýchodnej Sýrii tradične produkovalo viac ako 65% výnosu plodín v krajine. Región je silne závislý od dažďa a viac ako dve tretiny vody pre poľnohospodárstvo pochádza každý rok zo šesťmesačnej dažďovej periódy. Zvyšok pochádza zo zavlažovania a podzemných vôd.

Extrémne suchá a vysoké teploty v roku 2006 spolu s vyčerpaním podzemných vôd v predchádzajúcich rokoch mali na poľnohospodárstvo ničivý vplyv. Pôda sa vyčerpala a neexistovalo dosť podzemnej vody, ktorá by suchá kompenzovala.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Nová nemecká zbraň – plná peňaženka

nemecka-zbran

Udalosti posledných mesiacov naznačujú, že sa Nemecko môže konečne zbaviť komplexov, ktoré doteraz obmedzovali jeho strategické myslenie a začať výrazne zasahovať do svetovej politiky.

Prvý komplex, píše Mark Leonard pre Project Syndicate, sa týka vojenskej pozície Nemecka vo svete. Nemecko má stále obavy zo zvyšovania vojenského rozpočtu, z nasadenia svojho vojska alebo zo zahraničných vojenských zásahov. Druhý komplex núti nemeckú elitu, aby vždy dopredu ubezpečovala ostatné krajiny o svojich zámeroch. Nemecko vždy trvá na tom, že len prispieva k vedeniu ostatných, ale samo nevedie a nerozhoduje.

Mení sa pozícia Nemecka na svetovej scéne?

Minulý týždeň prerušil nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel dovolenku, aby tvrdo zareagoval na zatknutie niekoľkých ľudsko-právnych aktivistov v Turecku. Varoval nemeckých turistov pred nebezpečenstvami návštevy tejto krajiny a zároveň „poradil“ nemeckým firmám, aby dobre porozmýšľali nad investíciami do Turecka.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Rasmussen, Rutte, Sipila: Nastavenie kurzu pre silnú Európu

novy-kurz2

Európska únia je najväčším obchodným blokom na svete a najvyspelejšou svetovou ekonomikou. Má rozsiahly vnútorný trh, založený na liberálnej politike voľného obchodu. Obchod v rámci Únie a so zvyškom sveta je základom európskej prosperity. Vytvára rast a pracovné miesta a umožňuje financovať sociálne štáty pre občanov. Pokiaľ má Európa zostať medzi najdôležitejšími hospodárskymi oblasťami sveta, je nevyhnutná pokračujúca liberálna obchodná politika.

Prvá úloha: Posilnenie vnútorného trhu

Niekedy máme tendenciu vnímať výhody voľného obchodu ako samozrejmosť. Namiesto obchodovania na 28 samostatných trhoch s 28 sadami vnútroštátnych pravidiel a noriem, si spotrebitelia a firmy zvykli na výhody jednotného trhu s viac ako 500 miliónmi spotrebiteľov.

Spoločnosti obchodujú v Európe voľne: bez technických bariér a colných kontrol. Niekedy sa sťažujeme na byrokraciu v EÚ, ale zabúdame, že obmedzená byrokracia v Bruseli často nahrádza omnoho väčšiu byrokraciu na vnútroštátnej úrovni.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Nezaspime na vavrínoch

macron-silni-musia-pomahat-slabsim

Dnes je každému jasné, že v nedeľňajších prezidentských voľbách vo Francúzsku bola v stávke nielen budúcnosť krajiny Galského kohúta, ale fakticky celého európskeho projektu. Bolo to práve Francúzsko, ktoré spolu s ďalšími piatimi krajinami demokratickej západnej Európy iniciovalo pred šiestimi desaťročiami uzatvorenie Rímskych zmlúv vedúcich postupnými krokmi až k vzniku Európskej únie v súčasnej podobe. Paríž stál pri všetkých dôležitých momentoch európskej integrácie a v podstate až do znovuzjednotenia Nemecka a pristúpenia štátov anglofónne orientovanej Škandinávie v deväťdesiatych rokov minulého storočia hral v celom spoločenstve prvé husle. Prípadná výhra Le Penovej v prezidentskom dueli by znamenala pravdepodobne koniec piatej Francúzskej republiky postavenej na povojnových myšlienkach generála De Gaulleho a zároveň také oklieštenie Európskej únie, že by sama o sebe stratila zmysel svojej existencie.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Víťazstvo Emmanuela Macrona: referendum o EÚ a kontinuita transatlantických vzťahov…

macron-en-marche

Bývalý bankár a minister hospodárstva Emmanuel Macron zvíťazil v nedeľných prezidentských voľbách vo Francúzsku. Macron porazil Marine Le Pen v pomere 66 ku 33 percent získaných hlasov a hneď po voľbách potvrdil svoj záväzok k „obrane Európy“ a reforme Francúzska.

1. Zvíťazilo európske Francúzsko

Prezidentské voľby boli z veľkej časti referendom o Európskej únii a globalizácii. Macron bol celé mesiace jediný prezidentský kandidát, ktorý sa zastával Európy a trval na tom, že Európska únia nie je problém, ale naopak, môže pomôcť pri riešení problémov Francúzska.

Macronove víťazstvo ukázalo, že Európa, jednotná mena a liberalizmus sú hodnoty, ktorým voliči veria. Dokonca aj Marine Le Pen, ktorá dlhodobo bojuje proti EÚ a euru, zmenila v posledných dňoch kampane svoje odmietavé postoje, aby rozptýlila obavy svojich voličov. Nepomohlo to a podľa analytikov jej reči o vystúpení z Únie a odmietaní eura vo voľbách ublížili.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Ukončenie dohody o migrantoch s Tureckom by mohlo posilniť EÚ

Pred rokom podpísala Európska únia s Tureckom dohodu, ktorá sa týkala zadržiavania migrantov zo Sýrie. Opatrenie sa ukázalo ako účinné a počet migrantov smerujúcich do Európy sa viditeľne znížil. Za tento obchod však platí Európa obrovskú politickú cenu, píše Zana Kudrov na EUObserver.

Už od podpísania dohody ju Turecko využíva ako páku proti EÚ. Turecký prezident Erdogan používa voči Únii stále tvrdšie slová a už niekoľko krát hrozil vypovedaním dohody, ak EÚ nepovolí bezvízový styk s Tureckom.

Naopak predstavitelia EÚ a jej členských štátov v značnej miere upustili od slovnej konfrontácie s Tureckom. Politické elity v európskych štátoch neboli schopné vytvoriť alternatívny model zadržiavania migrantov a v obavách pred krajne pravicovými a antieurópskymi hnutiami sa snažia dohodu udržať. V protiklade s opatrnosťou európskych lídrov je verejnosť stále viac popudená Erdoganovou rétorikou a dohodu s Tureckom vníma ako stratenú.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Zničí Európsku úniu populistická vlna?

marine-cover

Rakúske prezidentské voľby v roku 2016 sa stali symbolom nového trendu v európskej politike. Voliči odmietli tradičné politické strany v prospech outsiderov. Výsledkom je zvolenie prvého európskeho zeleného prezidenta. Takmer rovnaký podiel hlasov odovzdali voliči krajne pravicovému kandidátovi.

Trendom je, že tradičné politické strany v celej Európe strácajú pôdu pod nohami v prospech okrajových ľavicových a pravicových strán. Nové strany prinášajú do politiky čerstvú energiu a mohli by oživiť stagnujúcu debatu, napríklad o otázkach nerovnosti alebo korupcie. Ale v prípade, ak budú tieto nové strany postavené na populizme, mohla by Európska únia utrpieť veľké škody, píše Stefan Lehne z Carnegie Europe.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Rím musí odštartovať budovanie novej Európy (The Spinelli Group)

spinelli-cover

25. apríla oslávi Európa šesťdesiate výročie podpisu Rímskych zmlúv, ktoré položili základ dnešnej Európskej únie. Pri tejto príležitosti sa v Ríme stretnú hlavy štátov a vlád európskych krajín, aby prijali „Rímsku deklaráciu“. Deklarácia má položiť základy pre budúci vývoj Európskej únie a ponúknuť riešenia problémov, ktoré v poslednom desaťročí Úniu oslabovali.

Spinelliho skupina vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným zapojením Európskeho parlamentu do prípravných práv Rímskej deklarácie a nad rizikom, že prehlásenie môže byť len rétorické a môže obsahovať len málo skutočných záväzkov.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Je už Európska únia odpísaná?

macron2

Nemecko, Francúzsko a Holandsko čakajú tento rok dôležité voľby a tie ovplyvnia ďalší osud Európskej únie. Vo všetkých troch štátoch existujú silné populistické hnutia, ktoré si želajú koniec Únie. V britskom referende a výhre Donalda Trumpa vidia predzvesť toho, že časy EÚ sú zrátané.

Ich predpovede sa ale vôbec nemusia naplniť a všetko sa môže tento rok otočiť, zamýšľa sa bezpečnostná analytička Judy Dempsey. Po celej Únii sa objavujú noví proeurópski lídri a nové proeurópske združenia. Väčšinou nie sú také viditeľné ako protieurópske organizácie a populistickí politici, ktorí bombardujú sociálne siete a médiá, ale ich počet sa zvyšuje. Proeurópske sily mohutnejú aj v troch štátoch, pre ktoré bude tento rok kľúčový.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Silné dedičstvo Baracka Obamu

obama-hn

Keď začiatkom roku 2009 nastupoval Barack Obama do úradu, domáci Američania a s nimi milióny ľudí po celej planéte upierali na neho zrak s veľkými očakávaniami. Svet práve zasiahla hlboká finančná kríza, ktorá spôsobila prudké spomalenie americkej i globálnej ekonomiky a verejná mienka začínala byť otrávená správami o neustálych stratách amerických vojakov v Iraku a v Afganistane. Nadšenie bolo o to silnejšie, že do Bieleho domu zasadol prvý Afroameričan. Mnohé z týchto očakávaní sa po dvoch Obamovych funkčných obdobiach zmenili na sklamania. Bývalý právnik z Chicaga, ktorý dokázal v primárkach Demokratov ako líder progresívneho krídla poraziť aj ostrieľanú Clintonovú a následne vo voľbách silných republikánskych kandidátov, však vždy pristupoval k veciam s nadhľadom a s veľkou dávkou charizmy.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Taliansko pred zásadnou ústavnou reformou

renzi-cover

4. decembra sa uskutoční v Taliansku dôležité referendum, ktoré bude mať výrazný dopad nielen na text talianskej ústavy, ale aj ďalšie smerovanie domácej politickej scény, keďže od úspechu ľudového hlasovania podmienil premiér Matteo Renzi svoje zotrvanie vo funkcii. V turbulentných časoch, ktorým čelí momentálne Európa, je situácia v štvrtej najväčšej ekonomike únie podobne dôležitá ako výsledok blížiacich sa francúzskych prezidentských volieb či hlasovanie Nemcov o novom zložení Bundestagu v septembri budúceho roka.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone