Odchod Británie z EÚ? Hotová katastrofa!

cameron-odchod-z-eu

V posledných týždňoch sa čoraz viac skloňuje možný odchod Veľkej Británie z Európskej únie. Média po celom svete, najmä však tie európske a britské, analyzujú výhody a nevýhody takzvaného Brexitu, a to nielen pre samotný Londýn, ale aj pre zvyšok únie. Diskusia odporcov a zástancov zotrvania Británie v európskej dvadsaťosmičke sa ešte zintenzívnila po tom, ako premiér Cameron ohlásil sedem požiadaviek, ktorými podmieňuje budúce britské členstvo v únii.

Hoci nie je stále jasné, či referendum o zotrvaní Británie bude v roku 2017 alebo už budúci rok po májových parlamentných voľbách, ako naznačujú posledné signály z Downing Street, táto téma právom vyvoláva vrásky na tvárach úradníkov v bruselských inštitúciách i finančníkov v londýnskej City. Mala by však znepokojovať aj nás na Slovensku a rovnako britských voličov…

Z pohľadu Slovenska a mnohých ďalších ekonomicky slabších krajín únie je hrozbou predovšetkým Cameronova predstava o obmedzení voľného pohybu osôb v rámci únie. Snaha hlavy britskej vlády zmraziť vyplácanie sociálnych dávok pre občanov iných krajín EÚ a tým fakticky zamedziť prístup pracovníkov z východnej a južnej Európy na domáci trh je v ostrom rozpore so základnými princípmi EÚ a priamo ohrozuje fungovanie vnútorného trhu.  Právo usadiť sa a pracovať kdekoľvek v rámci únie je jedným z kľúčových výdobytkov európskej integrácie a pre Slovákov dokonca možno ten najdôležitejší. Upokojením môže byť hádam len skalný postoj Angely Merkelovej, ktorá rezolútne odmieta ústupok v tejto citlivej oblasti.

Prípadným vystúpením z únie by však utrpelo najväčšiu ranu nepochybne samotné Spojené kráľovstvo, a to  hneď v niekoľkých oblastiach.

Je málo pravdepodobné, že by zvyšok únie na čele s Nemeckom súhlasil s udržaním bezcolnej zóny s Londýnom aj po jeho odchode z EÚ. Je evidentné, že Briti profitujú z voľného obchodu bez colných prekážok. Čísla hovoria jasnou rečou. Vývoz do Európskej únie v objeme 200 miliárd libier ročne tvorí viac ako 40 percent celkového britského exportu a každým rokom tento podiel rastie. Export do únie sa tak podieľa až 15 percentami na celkovom HDP tejto ostrovnej krajiny, ktorá nevyhnutne potrebuje európske odbytiská pre svoje produkty.

Rôzne výskumy nezávisle na sebe ukazujú, že obchod medzi Britániou a Európskou úniou má priamy dopad na viac ako 4,3 milióna pracovných miest. Londýnske finančné centrum je životne závislé od kontinentálneho bankového sektora a Brexitom by nemecký Frankfurt s veľkou pravdepodobnosťou prevzal titul finančnej „Mekky“ Európy. Hoci nie je Británia členom eurozóny, prípadný odchod z únie by ohrozil stabilitu domáceho finančného systému, ako aj dôveryhodnosť libry na svetových finančných trhoch.

Takéto škody na britskej ekonomike je sotva možné v súčasnosti presne vyčísliť. Rovnako nemožno zabúdať ani na politické dôsledky Brexitu pre Londýn. A to jednak smerom dovnútra krajiny a jednak smerom navonok v medzinárodných vzťahoch. V prvom prípade ide totiž o územnú integritu Spojeného kráľovstva. Je všeobecne známe, že Škóti sú oveľa viac proeurópski ako Angličania a odmietajú vystúpenie Británie z únie. Škótska premiérka Sturgeonová sa nechala počuť, že v prípade Brexitu bude iniciovať nanovo referendum o nezávislosti Škótska. To posledné, ktoré sa konalo minulý rok v septembri, sa skončilo s neveľkým náskokom v prospech ďalšieho ústavného spolužitia v rámci Británie. Príklad Škótov by bezpochyby inšpiroval aj nacionalistov vo Walese a v Severnom Írsku a naštartoval separatistické nálady aj v týchto častiach Británie. Stáročia existujúce britská monarchia by takéto otrasy pravdepodobne neprežila a rozpadla sa.

Zánikom členstva v EÚ by navyše Británia utrpela aj geopoliticky. Londýn by stratil možnosť spolupodieľať sa na spoločnom európskom rozhodovaní v oblasti unijnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky. Rôzne globálne výzvy, počínajúc klimatickými problémami až po boj proti svetovému terorizmu či občianska vojna v Sýrii, ukazujú, že európske krajiny sa usilujú čoraz viac zjednocovať svoje kroky a prenechávajú bruselským inštitúciám koordinačnú a niekedy i lídersku úlohu. Konflikt na Ukrajine potvrdzuje, že Británia stráca svoje niekdajšie silné geopolitické postavenie v Európe v prospech Berlína a Paríža.

Stratégia britskej vlády a euroskeptikov a nacionalistov na európskom kontinente je pritom paradoxom. Zatiaľ čo celý svet sa zjednocuje do silných regionálnych ekonomických a politicko-bezpečnostných blokov, európska integrácia stagnuje. Každý Európan by si však mal uvedomiť, že sila národných štátov už dnes nie je v ich vlastnej suverenite, ale v  schopnosti spolupracovať a integrovať sa do silnej federálnej štruktúry. Všade počujem obavy z rastúceho hospodárskeho a politického vplyvu Ruska a Číny vo svete. Čo však robí Európa preto, aby tomu dôstojne a hrdo čelila?

Článok bol dňa 28.decembra uverejnený aj v denníku Hospodárske noviny.

Norbert Kucharíknk
kucharik@federalisti.sk

 

 

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Napsat komentář