Taliansko pred zásadnou ústavnou reformou

renzi-cover

4. decembra sa uskutoční v Taliansku dôležité referendum, ktoré bude mať výrazný dopad nielen na text talianskej ústavy, ale aj ďalšie smerovanie domácej politickej scény, keďže od úspechu ľudového hlasovania podmienil premiér Matteo Renzi svoje zotrvanie vo funkcii. V turbulentných časoch, ktorým čelí momentálne Európa, je situácia v štvrtej najväčšej ekonomike únie podobne dôležitá ako výsledok blížiacich sa francúzskych prezidentských volieb či hlasovanie Nemcov o novom zložení Bundestagu v septembri budúceho roka.

Z právneho hľadiska ide o zásadnú ústavnú reformu na Apeninskom polostrove. Návrh ústavného zákona z dielne Renziho ľavicovo-centristickej vlády počíta so zmenou až 47 z 139 článkov ústavy Talianskej republiky. Kľúčová zmena sa týka postavenia Senátu. Táto krajina je známa práve tým, že obe komory talianskeho parlamentu majú rovnocenné postavenie a identické funkcie, čo veľmi pripomína americký model „rovnováhy“ zákonodarnej moci v dvojkomorovom Kongrese. Tento systém zabezpečuje, aby pri tvorbe zákonov bol zohľadnený nielen hlas ľudu, ale aj regiónov,. Zároveň je však príčinou večných ústavnopolitických kríz v Taliansku, ktoré od roku 1945 zažilo už 63 kabinetov.

Doteraz pomerne populárny Renzi navrhuje preto znížiť počet senátorov z 320 na 100, zásadne obmedziť ich legislatívne právomoci len na niektoré špecifické oblasti ako napríklad európske politiky alebo ochrana menšinových jazykov. Senátori by boli navyše po novom menovaní podľa počtu obyvateľov každého regiónu a bez nároku na plat. Renziho kritici, a to nielen medzi politickými rivalmi, ale aj v radoch mnohých ústavných právnikov, mu vyčítajú, že tým chce koncentrovať príliš veľa moci v rukách vlády s ohľadom na fakt, že Senát by stratil možnosť vysloviť nedôveru vláde. Renzi však oponuje, že reforma má zefektívniť legislatívny proces v krajine a ušetriť značné množstvo verejných peňazí.

Ďalšie zmeny sa majú týkať vzťahu centrálnej moci v Ríme a talianskych regiónov. Štát by tým získal naspäť kompetencie, ktoré stratil predchádzajúcou reformou v roku 2001, ako napríklad produkcia a distribúcia energie či riadenie letísk a prístavov. Navrhovatelia na čele s premiérom sa tým usilujú riešiť prehlbujúce regionálne rozdiely v krajine a pripomínajú, že regionálne vlády len pramálo doteraz urobili pre rozvoj týchto oblastí. Naopak, parlamentná opozícia a viaceré miestne autority sa obávajú zmiešania štátnych a samosprávnych záležitostí, čo povedie ku kompetenčným konfliktom. Renziho návrh má reformovať aj spôsob voľby talianskeho prezidenta a podmienky konania budúcich referend.

Zaujímavé bude sledovať výsledok referenda v svetle politickej budúcnosti súčasného premiéra. V prípade neúspechu mieni totiž Matteo Renzi odstúpiť a Taliansko by na jar 2017 čakali predčasné voľby. Politická nestabilita v Ríme je po rozhodnutí Britov o Brexite a Trumpovom víťazstve v USA ďalšou šancou pre populistov a nacionalistov. Nálady na trhoch signalizujú mierne znepokojenie, keďže rozdiel medzi talianskymi a nemeckými dlhopismi sa s blížiacim referendom prehlbuje. Posledné prieskumy pritom naznačili, že tesná väčšina Talianov nakoniec skutočne odmietne návrh ústavnej reformy. Netreba však pripisovať talianskemu referendu, nech už dopadne akokoľvek, prehnane veľkú pozornosť. Situácia na trhoch sa bez ohľadu na výsledok opäť rýchlo zastabilizuje a dá sa očakávať, že aj po prípadnej Renziho demisii nastúpi úradnícka vláda až do riadneho termínu volieb v máji 2018. Aj v pondelok teda vyjde slnko na východe a zapadne ako vždy na západe.

 

Norbert Kucharík, Únia európskych federalistov na Slovensku (UEF Slovakia)
(článok bol dňa 2.decembra 2016 uverejnený aj v denníku Hospodárske noviny)

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Napsat komentář