Napriek holandskému referendu musí ísť Európa ďalej

holandsko-referendum

Len prednedávnom sa konalo v Holandsku referendum, ktoré rozprúdilo debatu nielen o budúcnosti Asociačnej dohody medzi Ukrajinou a Európskou úniou, ale aj o ďalšom smerovaní celej európskej dvadsaťosmičky. Hoci výsledok referenda nie je pre holandskú vládu záväzný, nemožno ho z rôznych hľadísk ignorovať. A hoci účasťou málo nad 30 percent sotva prekročilo potrebné kvórum, viac ako 60 percent hodených hlasov proti asociačnej dohode je vskutku silný signál. Dalo by sa povedať, že Holanďania otvorili v plebiscite 6. apríla Pandorinu skrinku, ktorú nebude len tak jednoduché znovu zatvoriť…

V prvom rade pamätajme nato, že Asociačná dohoda s Ukrajinou, ktorá bola podpísaná  ešte v roku 2014 a nechýba na nej ani holandský podpis, je takzvanou zmiešanou zmluvou. To znamená, že veľká časť jej ustanovení spadá pod výlučné právomoci Európskej únie, na ktoré nemajú členské štáty, a teda ani holandské referendum žiadny dosah. Týka sa to aj komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA), ktorá sa od januára tohto roku aplikuje na celom území Európskej únie.

Vo vzťahu k iným ustanoveniam zmluvy, ktoré sú v národnej právomoci, je riešením z právneho hľadiska osobitný protokol k asociačnej dohode, ktorý by sa týkal napríklad mobility ukrajinských pracovníkov na území únie. Holandsko by tým vyňal z účinnosti takýchto článkov zmluvy. Zmluvné výnimky nie sú v európskom práve až také ojedinelé, vyrokovali si ich aj viaceré krajiny únie, hoci sa doteraz týkali najmä Charty základných práv únie alebo schengenského priestoru. Holandsko tiež môže zablokovať ratifikáciu asociačnej dohody v Rade Európskej únie, s takou pozíciou by však zostalo určite osamotené. V čase, keď krajina predsedá v Rade, by to pre Haag nebola tá najlepšia vizitka.

Je však toto ten problém, ktorý trápil Holanďanov v referende najviac? Len málokto totiž pochybuje o tom, že obyvatelia krajiny tulipánov prišli k referendovým urnám hlasovať ani nie tak o samotnej dohode ako skôr vyjadriť svoj postoj k súčasným vnútorným pomerom v únii. Samotný organizátor referenda, protiunijne naladený web GeenStijl otvorene hlásal, že mu nejde o žiadne vzťahy medzi Bruselom a Kyjevom, ale o hlasovanie proti EÚ. Pritom holandská verejná mienka je značne proeurópska.  Rovnako aj väčšina politických subjektov v tejto krajine podporuje európsku integráciu. Avšak momentálne boduje pravicová a silne euroskeptická Strana pre slobodu populistu Geerta Wildersa, ktorá by podľa prieskumov vyhrala voľby a dokonca získala väčšinu v holandskom parlamente. Súčasná migračná kríza sa stala totiž lajtmotívom programu Wildersovej strany, ako aj predreferendovej kampane.

Nemyslím si však, že holandské referendum treba vnímať až tak tragicky. Už v roku 2005 odmietli Holanďania spolu s Francúzmi v ľudovom hlasovaní návrh euroústavy, čo bol z politického hľadiska podstatne väčší problém, no nakoniec sa európske krajiny dokázali dohodnúť na alternatívnom riešení v podobe Lisabonskej zmluvy. Navyše tentoraz dostala Asociačná dohoda „zelenú“ nielen od europoslancov a ukrajinského parlamentu, ale aj od všetkých ostatných 27 krajín únie, ktorých vôľu nie je jednoducho možné odignorovať.

Čo však mňa predsa len znepokojuje, je účinok holandského ľudového hlasovania na nálady obyvateľov v ďalších európskych krajinách. Holandské protestné „nie“ nie je dobrým odkazom pre Britov, ktorí už o necelé dva mesiace rozhodnú o tom, či chcú zostať ďalej v únii. Holandské posolstvo je o to silnejšie, že lacno a efektívne poslúžilo nacionalistom v mnohých krajinách ako argument typu „vôľa občanov rozhoduje“, ktorým ďalej rozdúchavajú protieurópske nálady po celom kontinente.

Svojím spôsobom je pritom holandské referendum paradoxom. Jeho výsledok v mnohom pomáha Rusku, ktoré od samého začiatku odmieta asociačnú dohodu s Ukrajinou a približovanie sa Kyjeva k únii a tým aj k moderným európskym princípom považuje za ohrozenie svojich politických a obchodných záujmov. Putinova zahraničná politika je pritom medzi Holanďanmi mimoriadne nepopulárna, keďže Moskve pripisujú vinu za zostrelenie civilného lietadla nad východnou Ukrajinou, na palube ktorého zahynulo viac ako 150 holandských pasažierov. Natíska sa mi preto otázka, komu takýto výsledok najviac vyhovuje. V čase, keď si pripomíname podpis Schumanovej deklarácie, ktorá naštartovala unikátny proces európskej integrácie, je výsledok holandského referenda ďalším polenom pod nohy ustráchanej a slabej Európy.

Norbert Kucharík, právnik a medzinárodný sekretár Únie európskych federalistov na Slovensku (UEF Slovakia)

 

Foto: Pieter Musterd

Norbert Kucharíknk
kucharik@federalisti.sk

 

 

 

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Napsat komentář