Tagged geopolitika

Spôsobili vojnu v Sýrii klimatické zmeny?

klima-syria-cover

Do dnešného dňa zomrelo v dôsledku občianskej vojny v Sýrii viac ako 400 tisíc ľudí a viac ako 10 miliónov civilistov muselo opustiť svoje domovy. Po vypuknutí Arabskej jari v Egypte, Líbyi a Tunisku bolo len otázkou času, kedy vyjdú do ulíc ľudia aj v Sýrii. Väčšina z nás si spomína na prvé správy o politických nepokojoch v roku 2011, málokto však vie, že k nepokojom v Sýrii, ktoré nakoniec viedli k občianskej vojne, výrazne prispeli extrémne suchá spôsobené klimatickými zmenami.

Poľnohospodárstvo v severovýchodnej Sýrii tradične produkovalo viac ako 65% výnosu plodín v krajine. Región je silne závislý od dažďa a viac ako dve tretiny vody pre poľnohospodárstvo pochádza každý rok zo šesťmesačnej dažďovej periódy. Zvyšok pochádza zo zavlažovania a podzemných vôd.

Extrémne suchá a vysoké teploty v roku 2006 spolu s vyčerpaním podzemných vôd v predchádzajúcich rokoch mali na poľnohospodárstvo ničivý vplyv. Pôda sa vyčerpala a neexistovalo dosť podzemnej vody, ktorá by suchá kompenzovala.

Čítať ďalej…

Nová nemecká zbraň – plná peňaženka

nemecka-zbran

Udalosti posledných mesiacov naznačujú, že sa Nemecko môže konečne zbaviť komplexov, ktoré doteraz obmedzovali jeho strategické myslenie a začať výrazne zasahovať do svetovej politiky.

Prvý komplex, píše Mark Leonard pre Project Syndicate, sa týka vojenskej pozície Nemecka vo svete. Nemecko má stále obavy zo zvyšovania vojenského rozpočtu, z nasadenia svojho vojska alebo zo zahraničných vojenských zásahov. Druhý komplex núti nemeckú elitu, aby vždy dopredu ubezpečovala ostatné krajiny o svojich zámeroch. Nemecko vždy trvá na tom, že len prispieva k vedeniu ostatných, ale samo nevedie a nerozhoduje.

Mení sa pozícia Nemecka na svetovej scéne?

Minulý týždeň prerušil nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel dovolenku, aby tvrdo zareagoval na zatknutie niekoľkých ľudsko-právnych aktivistov v Turecku. Varoval nemeckých turistov pred nebezpečenstvami návštevy tejto krajiny a zároveň „poradil“ nemeckým firmám, aby dobre porozmýšľali nad investíciami do Turecka.

Čítať ďalej…

Silné dedičstvo Baracka Obamu

obama-hn

Keď začiatkom roku 2009 nastupoval Barack Obama do úradu, domáci Američania a s nimi milióny ľudí po celej planéte upierali na neho zrak s veľkými očakávaniami. Svet práve zasiahla hlboká finančná kríza, ktorá spôsobila prudké spomalenie americkej i globálnej ekonomiky a verejná mienka začínala byť otrávená správami o neustálych stratách amerických vojakov v Iraku a v Afganistane. Nadšenie bolo o to silnejšie, že do Bieleho domu zasadol prvý Afroameričan. Mnohé z týchto očakávaní sa po dvoch Obamovych funkčných obdobiach zmenili na sklamania. Bývalý právnik z Chicaga, ktorý dokázal v primárkach Demokratov ako líder progresívneho krídla poraziť aj ostrieľanú Clintonovú a následne vo voľbách silných republikánskych kandidátov, však vždy pristupoval k veciam s nadhľadom a s veľkou dávkou charizmy.

Čítať ďalej…

Koniec európskeho sna v Turecku?

erdogan

O tom, že nevydarený štátny prevrat v Turecku bol nelegitímny a organizovaný samozvanou skupinou vojenských veliteľov, pochybuje v kontinentálnej Európe len málokto. Takisto sa určite zhodneme na tom, že obyvatelia krajiny bieleho polmesiaca majú právo slobodne si vybrať svojich politických zástupcov a formu zriadenia prostredníctvom demokratických volieb. Vojenský puč patrí na stránky historických kníh, nie do politického zápasu v modernej spoločnosti 21. storočia. Reakcia tureckých štátnych orgánov na zmarený pokus o prevrat však už svojou tvrdosťou a intenzitou dávno tromfla aj tie najbujnejšie predstavy pučistov a momentálna situácia v Turecku pripomína skôr praktiky diktátorských režimov ako krajiny vyznávajúcej princípy modernej liberálnej demokracie.

Čítať ďalej…

Napriek holandskému referendu musí ísť Európa ďalej

holandsko-referendum

Len prednedávnom sa konalo v Holandsku referendum, ktoré rozprúdilo debatu nielen o budúcnosti Asociačnej dohody medzi Ukrajinou a Európskou úniou, ale aj o ďalšom smerovaní celej európskej dvadsaťosmičky. Hoci výsledok referenda nie je pre holandskú vládu záväzný, nemožno ho z rôznych hľadísk ignorovať. A hoci účasťou málo nad 30 percent sotva prekročilo potrebné kvórum, viac ako 60 percent hodených hlasov proti asociačnej dohode je vskutku silný signál. Dalo by sa povedať, že Holanďania otvorili v plebiscite 6. apríla Pandorinu skrinku, ktorú nebude len tak jednoduché znovu zatvoriť…

V prvom rade pamätajme nato, že Asociačná dohoda s Ukrajinou, ktorá bola podpísaná  ešte v roku 2014 a nechýba na nej ani holandský podpis, je takzvanou zmiešanou zmluvou. To znamená, že veľká časť jej ustanovení spadá pod výlučné právomoci Európskej únie, na ktoré nemajú členské štáty, a teda ani holandské referendum žiadny dosah. Týka sa to aj komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA), ktorá sa od januára tohto roku aplikuje na celom území Európskej únie.

Čítať ďalej…

Európska únia má problémy, lebo je úspešná

pantheon2

Problémy, ktoré teraz v Európe vidíme, sú z veľkej časti výsledkom úspešnej integrácie. Ak by Európska únia nebola úspešná, polovica jej problémov by neexistovala. To, čo sa niekedy javí ako záporné, môže byť prejavom istej sily,“ povedal Štefan Volner, vysokoškolský profesor a odborník na geopolitiku, počas konferencie „Koniec Európy – potrebujeme európsku federáciu?

Európa nastúpila cestu globálneho hráča. Má na to technologickú aj ekonomickú silu. Aj geopoliticky „je Európa na strategickej pozícii. Je súčasťou Eurázie, čo je veľmi silný fenomén. Ako náhle by sa Európa integrovala s ďalšími ázijskými krajinami, znamenalo by to absolútne mocenské prvenstvo v globálnej štruktúre. To je ďalší dôvod, prečo dnes existujú isté trenice.“

Čítať ďalej…