Kontroverzné referendum a dlh Slovenska voči LGBT komunite
V sobotu uplynie presne rok od okamihu, keď sa na Slovensku konalo kontroverzné referendum o ochrane tradičnej rodiny. Tri referendové otázky celé týždne zamestnávali slovenské médiá, odborníkov, cirkev a občianskych aktivistov, menej už však samotných obyvateľov Slovenska. Pre organizátorov z Aliancie pre rodiny to bola hotová katastrofa, pre aktivistov bojujúcich za práva LGBT komunity zase naivná domnienka o vlastnom úspechu.
Referendum prinieslo niekoľko zaujímavých zistení. Nielen to, že Slováci hlasovanie odignorovali a prejavujú čoraz väčšiu apatiu z vecí verejných, ale zároveň, že vplyv tradične dominujúcej katolíckej cirkvi na Slovensku nie je zďaleka taký silný, ako sa verejne prezentuje. Nepomohla pritom ani ostrá predreferendová kampaň s bilboardmi pápeža Františka, videoklip nabádajúci proti adopciám homosexuálnymi pármi, ba ani pastiersky list v kostoloch po celej republike.
Referendový ošiaľ však opadol veľmi rýchlo. Jediní ,,nadšenci“, ktorí sa ako tak zostali problematikou zaoberať aj po 7. februári, bola hŕstka sociológov, občianskych aktivistov a ortodoxných kazateľov. Nádejanie sa odporcov referenda, že téma zostane rezonovať v spoločnosti a donúti tak slovenskú politickú elitu k zmene legislatívy v oblasti ochrany práv sexuálnych menšín, zostalo len zbožným želaním.
Prekvapivý, ba až alibistický je však postoj vládnej strany SMER. Tá síce vyslala niekoľko ústretových signálov v otázkach zdravotnej dokumentácie a dedičského konania krátko po voľbách (pravdepodobne vo vlastnom šoku z referendových výsledkov), k žiadnej výraznej zmene právnej úpravy však nedošlo a téma zapadla na Úrade vlády veľmi rýchlo prachom. Pritom na politickej mape Európy sú práve sociálnodemokratické a ľavicové strany spolu s liberálmi hnacím motorom pri presadzovaní práv LGBT komunity. Už som si však akosi zvykol, že slovenská politika je plná paradoxov.
Na tento problém je potrebné sa pozrieť najmä z právneho hľadiska. Keďže ide o komplex viacerých otázok obsiahnutých v množstve právnych predpisov, optimálnym riešením sa zdá zavedenie inštitútu registrovaného partnerstva. Takýto právny vzťah by umožnil riešiť nielen práva a povinnosti oboch partnerov, ale aj vznik a zánik partnerstva, ako aj jeho registráciu pred orgánom verenej moci. Menej sa hovorí o tom, že registrované partnerstvá by pomohli aj heterosexuálnym párom, ktoré si želajú žiť mimo manželstva. Počet takýchto párov na Slovensku rastie každým rokom.
Dobrým dôvodom na zmenu je súčasné dedičské právo na Slovensku. Občiansky zákonník v platnom znení neumožňuje partnerom dediť automaticky a musia preukázať spolužitie v spoločnej domácnosti minimálne jeden rok pred smrťou druha. Preto je potrebné, aby jeden z partnerov spísal závet ešte počas života. Čiastočným riešením by mohla byť novela Občianskeho zákonníka, ktorá by rozšírila dedičské skupiny o partnerov rovnakého pohlavia. Právne ťažkosti majú rovnakopohlavné páry pri prístupe k zdravotnej dokumentácii. Zákon umožňuje nahliadnuť do zdravotnej karty len manželom, deťom, osobám žijúcim v spoločnej domácnosti alebo blízkym osobám. Medzi také sa však partner/ka nezaraďuje, keďže nevedia preukázať štátom uznaný právny vzťah, ako povedzme napríklad manželia prostredníctvom sobášneho listu.
Je potrebné tiež poukázať na skúsenosť v okolitých krajinách, ktoré sú Slovákom kultúrne a hodnotovo najbližšie. A netreba pritom chodiť ďaleko. Registrované partnerstvá existujú už desať rokov v Českej republike, rovnako tak od roku 2009 v mierne modifikovanej forme v Maďarsku a o rok neskôr boli zavedené v Rakúsku, ktoré je známe silnou katolíckou tradíciou. Hoci sa návrh zákona o partnerstvách osôb rovnakého pohlavia v slovenskom parlamente počas prvej Ficovej vlády objavil, nakoniec sa zasekol už v prvom čítaní pre odmietavý postoj väčšiny vtedajších strán.
Nech už je názor každého z nás na túto tému akýkoľvek, mali by sme si uvedomiť, že osoby s inou sexuálnou orientáciou sa nachádzajú všade okolo nás. Naši priatelia, spolužiaci, susedia, kolegovia v práci, či dokonca rodinní príbuzní. S úcty k nim by trochu empatie a ochoty vyjsť v ústrety k zmenám v legislatívnej oblasti veľmi pomohlo a priblížilo Slovensko k vyspelejšej časti planéty, ku ktorej sa tak s obľubou a niekedy až príliš silnými, no pritom prázdnymi rečami hlásime.
Článok bol dňa 4. februára uverejnený aj v denníku Hospodárske noviny.
Ilustračná fotografia: David Yu
Norbert Kucharík
kucharik@federalisti.sk
