Dnešný deň je významným medzníkom pre celú Európu. Takmer 45 miliónov britských voličov rozhoduje v týchto chvíľach o tom, či zostane ich krajina v únii alebo pretrhne viac ako štyri dekády trvajúci zväzok s Bruselom. Mnohí dokonca tvrdia, že 23. jún je začiatkom konca pre Európsku úniu. Prieskumy boli až do poslednej chvíle veľmi tesné a hoci sa miska váh po minulotýždňovej vražde labouristickej poslankyne Coxovej naklonila skôr v prospech zástancov zotrvania v európskych štruktúrach, nikto si momentálne nedovolí s určitosťou povedať, ako hlasovanie na britských ostrovoch dopadne.
Jedným z najväčších fenoménov britskej verejnej mienky je „škótska karta“. Napriek tomu, že Škóti predstavujú menej ako desatinu oprávnených voličov v Británii, ich hlasovanie s ohľadom na tesný výsledok a najmä v kontexte napätého vzťahu oboch častí Spojeného kráľovstva môže byť kľúčové. Tento fenomén sprevádza britskú politiku už desaťročia a napovedá problematické fungovanie spoločného štátu oboch anglosaských národov v budúcnosti. Ešte poriadne neodzneli separatistické tendencie z referenda o nezávislosti Škótska spred dvoch rokov a už má Londýn ďalší dôvod byť v pozore.
Na severe Británie je totiž verejná mienka podstatne viac proeurópska. Podľa odhadov má členstvo v únii viac ako 70-percentnú podporu Škótov. Rovnako aj väčšina škótskych podnikateľov si praje zostať v euroklube zdôrazňujúc výhody prístupu na jednotný trh a voľný pohyb kapitálu a služieb. Pre škótsku ekonomiku je však naďalej kľúčové Anglicko, kde smeruje väčšina jej exportu v hodnote okolo 50 miliárd libier každým rokom. Do ostatných krajín únie je to sotva štvrtina tohto objemu. Škótsko by po prípadnom brexite muselo teda riešiť dilemu, s kým je preň výhodnejšie partnerstvo aj z ekonomického hľadiska. Navyše by škótska vláda čelila niekoľkoročným rokovaniam o náročných obchodných podmienkach pred vstupom do únie.
Napriek tomu je dnes Škótska národná strana, ktorá vyhrala májové voľby, silným zástancom členstva v EÚ. Jej líderka a staronová škótska premiérka Nicola Sturgeonová jasne deklarovala, že bude presadzovať nové referendum o nezávislosti, ak by mali byť Škóti „proti svojej vôli“ odtrhnutí z únie. Jej predchodca Alex Salmond žiada také hlasovanie dokonca do dvoch rokov. Postoj tejto strany a samotných Škótov k európskej integrácii sa však za posledné desaťročia výrazne zmenil. V roku 1975 sa už jedno referendum o odchode, vtedy ešte z Európskeho hospodárskeho spoločenstva, konalo a britskí „Severania“ stáli na opačnej strane, zatiaľ čo dve tretiny Angličanov si naopak priali zotrvať. Škótska národná strana, ktorá sa dlhodobo teší vysokej popularite, kritizovala spoločnú poľnohospodársku politiku a označila ju za škodlivú pre škótskych farmárov.
V konečnom dôsledku bude dôležitá hlavne účasť samotných Škótov na dnešnom hlasovaní a percento tých, ktorí si prajú proeurópky scenár pre Britániu. Čím bude účasť v tejto časti Spojeného kráľovstva vyššia, tým sú aj šance pre pokračovanie členstva v únii vyššie. Odhady naznačili, že menej ako 60 percent škótskych voličov je rozhodnutých prísť hlasovať v plebiscite, zatiaľ čo celonárodný priemer je až 80 percent. Kampaň sa začala v Škótsku omnoho neskôr a je bez emócií, na rozdiel od Anglicka, kde je hlavnou témou na politickej scéne v podstate už od vyhlásenia referenda premiérom Cameronom. Škótski nacionalisti tiež napäto čakajú, koľko percent Škótov nakoniec zahlasuje proti brexitu. Čím viac ich bude, tým bude mandát pre nové referendum o nezávislosti od Londýna silnejší.
Vzniká teda paradoxná situácia. Na jednej strane si väčšina Škótov bezpochyby praje zostať v európskej dvadsaťosmičke, na strane druhej by prípadný brexit vydláždil cestu k novému hlasovaniu o nezávislosti Škótska. S takouto dilemou v hlave sa budú dnes škótski voliči rozhodovať. Či preváži povestný škótsky patriotizmus alebo skôr viera v európsku budúcnosť svojej krajiny sa dozvieme už o pár hodín.
(článok bol dňa 23. júna 2016 uverejnený v denníku Hospodárske noviny)
Foto: Andrew Parsons/ i-Images
Norbert Kucharík
kucharik@federalisti.sk
