Po oznámení výsledkov britského referenda, v ktorom sa tesná väčšina Britov vyslovila za vystúpenie ostrovného kráľovstva z európskeho zväzku, začali mnohí komentátori a najmä konšpirátori vykresľovať tie najkatastrofickejšie scenáre. Podľa jedných utrpí Británia také ekonomické a politické škody, ktoré ju uvalia do recesie a hlbokej ústavnej krízy, z ktorých sa bude Albión spamätávať celé roky, ba možno i desaťročia. Podľa iných je zase brexit začiatkom konca únie a spúšťačom domino efektu, ktorý nadobro rozbije európsku integráciu. Sú však takéto predpovede naozaj reálne?
Výsledok britského referenda nie je samozrejme dobrou správou, a to hlavne pre samotných Britov. Dovolím si tvrdiť, že brexit zasiahne podstatne viac Spojené kráľovstvo ako kontinentálnu Európu. A to hneď z viacerých dôvodov. Britská libra sa prepadla hneď po oznámení výsledkov hlasovania o viac ako desať percentuálnych bodov a v najbližších týždňoch možno očakávať jej ďalší prepad. Viaceré vplyvné európske a svetové banky ako Deutsche Bank, HSBC a JPMorgan Chase naznačili, že stiahnu svoje pobočky do Paríža, Frankfurtu či dokonca Luxemburgu. Finančný sektor je pritom pre Londýn kľúčový, produkuje až 12 percent HDP celej krajiny.
Odchodom z únie sa Británii rovnako skomplikuje prístup na spoločný európsky trh. Európski lídri na poslednom summite krátko po referende oznámili, že tovary z ostrovov budú zaťažené clami pri dodávkach do únie v prípade, že Londýn nepristúpi na požiadavky európskej dvadsaťsedmičky vrátane voľného pohybu osôb. Taký krok by mohol proexportne orientovanú a na európskych trhoch závislú britskú ekonomiku uvaliť do ekonomick7ch problémov, zatiaľ čo pre štáty EÚ by neboli také obmedzenia vzájomného obchodu až tak bolestivé, nakoľko britský trh nie je pre nich najdôležitejší. Paradoxne práve migrácia bola hlavnou témou kampane zástancov odchodu z únie.
Brexit tiež spôsobil tornádo na domácej politickej scéne a vyvoláva obavy z celistvosti viac ako tri storočia trvajúceho Spojeného kráľovstva. David Cameron oznámil svoju rezignáciu ešte na jeseň tohto roka a Konzervatívnu stranu čaká v najbližších mesiacoch ostrý boj o stoličku jeho nástupcu. Hádam ten najväčší otáznik visí nad budúcnosťou Severného Írska, Gibraltáru a hlavne Škótska, kde výrazná väčšina voličov hlasovala za zotrvanie v únii a brexit je vodou na mlyn pre miestnych nacionalistov volajúcich po úplnom osamostatnení od Londýna.
Ani Európska únia nemá po brexite dôvod na radosť. Európske spoločenstvo stráca silného člena, čo ekonomicky aj geopoliticky oslabí zvyšok únie. Británia je dôležitým obchodným partnerom pre kontinentálnu Európu. Na jej trh smeruje každý rok pätina nemeckej produkcie áut v objeme 18 miliárd eur. Je vhodné tiež spomenúť príchod najväčšej investície za posledné roky na Slovensko, britskej automobilky Jaguar Land Rover, ktorá profituje z voľného pohybu tovarov a kapitálu v rámci únie. Odchodom Británie z európskeho zväzku sa tiež oslabí pragmatizmus a propodnikateľský prístup na úkor francúzskych centralizovaných riešení s dominanciou verejného sektora a nemeckých snáh o všadeprítomnú reguláciu. Brexitom tiež stráca únia tretieho najväčšieho prispievateľa do spoločnej európskej pokladnice, čím najviac utrpia cez eurofondy chudobnejší členovia zo strednej a východnej Európy. V prípade Slovenska ako čistého príjemcu z rozpočtu EÚ má ísť v prepočte o viac ako 60 miliónov eur ročne.
Avšak staré známe slovenské príslovie o tom, že „žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí“, platí v tomto prípade dvojnásobne. Prvé signály z trhov naznačujú, že libra sa stabilizuje a ak britská vláda pristúpi na podmienky Bruselu v súvislosti s voľným pohybom osôb, Briti budú mať naďalej prístup na spoločný európsky trh. Je tiež pravdepodobné, že Británia prejaví záujem byť naďalej viazaná európskymi finančnými smernicami, čo bude dostatočným lákadlom pre zahraničné banky zostať v Londýne. Rozpad Spojeného kráľovstva je stále síce reálny, no pravdepodobne sa Škóti, ako aj Severní Íri dohodnú s Londýnom na ďalšom posilnení autonómie a zostanú vo federácii.
Frustráciu z brexitu môže európska dvadsaťsedmička premeniť na príležitosť. Rozhodnutie britských voličov je pre bruselské inštitúcie, ale aj lídrov jednotlivých členských krajín ponaučením, že hlas ľudu je nutné počúvať. Únia sa musí viac zamerať na podporu hospodárskeho rastu v Európe a boj s pretrvávajúcou vysokou nezamestnanosťou, najmä v radoch mladých do 30 rokov. Nemožno ani vylúčiť novú nadnárodnú zmluvu medzi členskými krajinami, ktorá zreformuje inštitucionálny systém únie a nanovo zadefinuje národné a unijné kompetencie. Jej hlavným cieľom by však malo byť priblíženie Európskej únie bližšie k občanom a zbavenie sa pátosu „bruselského byrokratického molocha“.
V každom prípade by 27 európskych krajín malo v tejto historickej chvíli ukázať jednotu, ktorá je dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Európska únia je skutočne unikátny projekt a stupeň integrácie, ktorý sa podaril v Európe za posledných viac ako šesťdesiat rokov, nemá obdobu nikde na svete. Úsilie o trvalý mier na starom kontinente bolo následne doplnené štyrmi základnými ekonomickými slobodami a neskôr aj užitočnou spoluprácou vo viacerých oblastiach vrátane sociálnych vecí, školstva, ale aj zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Ukázalo sa totiž, že mnohé agendy je efektívnejšie koordinovať ako si navzájom zbytočne konkurovať. O to viac v čase, keď o integrácii nielen hovoria, ale ju už aj prakticky realizujú v Ázii, Latinskej Amerike či v Afrike. Ak však občania v členských krajinách dajú prednosť populistickým a nacionalistickým riešeniam a vrátia sa k myšlienke silných národných štátov bez spoločnej európskej koordinácie, skutočným víťazom budú doterajší globálni hráči, ktorým vyhovuje Európa spred konca studenej vojny. Slabá, rozhádaná a odkázaná na „pomoc“ od svojho silnejšieho brata.
(Článok bol dňa 7. júla 2016 uverejnený aj v denníku Hospodárske noviny)
Foto: Roberto Trombetta
Norbert Kucharík
kucharik@federalisti.sk
