Skúsenosti z iných štátov sveta ukazujú, že len moderné a silné spravodajské služby dokážu čeliť globálnemu terorizmu. Podľa analytikov zo spoločnosti Stratfor je vďaka vzostupu nacionalistických nálad naprieč kontinentom nepravdepodobné, že v blízkej budúcnosti vznikne Európsky federálny úrad pre spravodajské služby alebo spoločná Európska armáda.
Kým neexistuje spoločná európska spravodajská služba, mali by Európanov chrániť bezpečnostné zložky členských štátov. Tie však trpia dvoma základnými problémami: nedokážu sa medzi sebou koordinovať a majú rozdielnu úroveň, čo sa týka znalostí, zdrojov a priorít.
Napriek tomu, že na kontinente, kde existuje voľný pohyb osôb, tovaru a služieb, je zdieľanie spravodajských informácií kľúčové, vlády členských štátov sa mu bránia. Sú ochotné vzdať sa suverenity v otázkach, ako je práca alebo obchod, ale majú problémy urobiť ústupky v otázkach bezpečnosti. A to aj v prípade, ak sú tieto ústupky nevyhnutné pre ochranu Európanov.
Skutočnosť, že jeden z atentátnikov z Belgicka bol zadržaný v Turecku, deportovaný do Holandska, kde bol neskôr prepustený, ukazuje na tragický nedostatok koordinácie. Podobne tomu bolo aj pri niektorých z predchádzajúcich teroristických útokov. Briti varovali Francúzsko pred útočníkmi v Charlie Hebdo, Španieli zasa Belgičanov pred teroristom z vlaku Thalys…
Ďalší problém, ktorý vytvára trhliny v európskej bezpečnostnej sieti, je rozdielna úroveň odborných znalostí, financovania a priorít spravodajských služieb v členských štátoch.
Veľké krajiny ako Francúzsko, Nemecko alebo Veľká Británia majú dostatok personálu, znalostí a zdrojov na udržanie sofistikovaných bezpečnostných zložiek. O malých krajinách sa to povedať nedá. Naposledy to boli útoky v Bruseli, ktoré odhalili nedostatky belgických spravodajcov, ktorí nedokázali kontrolovať radikálov ani vo vlastnej krajine.
Podľa Stratforu nie je, napriek všetkým problémom, spolupráca v bezpečnostných otázkach medzi členskými štátmi nemožná. EÚ má už niekoľko fungujúcich štruktúr. Europol spracováva spravodajstvo o trestnej činnosti a bojuje proti medzinárodnému organizovanému zločinu. Frontex riadi spoluprácu pohraničných stráží, ktoré chránia vonkajšiu hranicu EÚ. Eurojust koordinuje vyšetrovanie a stíhanie medzi členskými štátmi.
Problém je, že každá z agentúr má málo personálu, vybavenia a právomocí. V ďalších mesiacoch dostanú agentúry pravdepodobne viac prostriedkov, bude pokračovať diskusia o lepšej ochrane hraníc kontinentu a Európska komisia bude usilovať o toľko potrebnú väčšiu integráciu medzi bezpečnostnými databázami…
Milan Polešenský
polesensky@federalisti.sk
