Keď začiatkom roku 2009 nastupoval Barack Obama do úradu, domáci Američania a s nimi milióny ľudí po celej planéte upierali na neho zrak s veľkými očakávaniami. Svet práve zasiahla hlboká finančná kríza, ktorá spôsobila prudké spomalenie americkej i globálnej ekonomiky a verejná mienka začínala byť otrávená správami o neustálych stratách amerických vojakov v Iraku a v Afganistane. Nadšenie bolo o to silnejšie, že do Bieleho domu zasadol prvý Afroameričan. Mnohé z týchto očakávaní sa po dvoch Obamovych funkčných obdobiach zmenili na sklamania. Bývalý právnik z Chicaga, ktorý dokázal v primárkach Demokratov ako líder progresívneho krídla poraziť aj ostrieľanú Clintonovú a následne vo voľbách silných republikánskych kandidátov, však vždy pristupoval k veciam s nadhľadom a s veľkou dávkou charizmy.
Obama nesie, či už priamo alebo nepriamo, pečať niekoľkých neúspechov. Ten hádam do očí najviac bijúci je neschopnosť ukončiť konflikty v moslimských krajinách a zabrániť vzniku militantného Islamského štátu na Blízkom východe. Povstanie v Líbyi v roku 2011 á pád Kaddáfiho režimu, ktorý spustil sériu revolúcii aj v iných arabských štátoch, nepriniesli vytúžený pokoj zbraniam a výsledkom boli akurát tak nestabilné centrálne vlády, ktoré vytvorili podhubie pre rozmach džihádistov. Tí navyše preniesli teror aj do Európy a mnohí z toho vinia práve Baracka Obamu. Zatiaľ čo však podľa mnohých konzervatívnych Američanov nezasiahol dostatočne razantne, v zahraničí kritizovali Obamu naopak za príliš veľké zasahovanie do záležitostí iných krajín a hranie sa na svetového žandára. Kriticky je vnímaná aj rastúca zadlženosť Spojených štátov počas jeho prezidentovania. Deficit verejných financií však rástol aj za jeho predchodcov a Biely dom sa masívnymi investíciami snažil stimulovať domácu ekonomiku v krízovom období.
Výpočet neúspechov doterajšieho amerického prezidenta nie je síce malý, no nemenej veľký je aj zoznam jeho plusov. Hádam najimpozantnejší úspech je postupný pokles nezamestnanosti, a to aj v čase pretrvávajúcej hospodárskej recesie. Keď v januári 2009 preberal Obama kľúče od Oválnej pracovne Bieleho domu, v USA bolo viac ako deväť percent nezamestnaných. Dnes je menej ako 4,7 percent Američanov bez práce. Za svoj najväčší vnútropolitický úspech, ako aj viackrát sám zdôraznil, považuje Obama presadenie zdravotníckej reformy. Obamacare sa dotkla fakticky každej americkej domácnosti a Barack ňou doslova prepísal históriu. Zdravotnícku starostlivosť sprístupnil viac ako 20 miliónom chudobných Američanov, čo bolo dovtedy v americkom systéme zdravotného poistenia, postavenom na komerčnej báze, niečo nemysliteľné.
Niekoľko dôležitých úspechov dosiahol Obama aj na medzinárodnom poli. Podarilo sa mu naštartovať po viac ako polstoročí diplomatické vzťahy s kubánskou vládou, dokonca bol prvým americkým prezidentom od roku 1928, ktorý Havanu osobne navštívil. Obamovej administratíve sa navyše podarilo uzatvoriť s Teheránom dohodu o obmedzení iránskeho jadrového programu oplátkou za zrušenie niektorých ekonomických sankcií. V zahraničí bol tento diplomatický krok vnímaný za veľký triumf, doma si však vyslúžil Obama skôr kritiku za údajne za slabosť a rovnako Izrael vyjadril kvôli dohode obavy o svoju bezpečnosť. Obamove písmo nesie tiež Parížska klimatická zmluva zameranej na bo proti otepľovaniu globálnej klímy či federálna legislatíva, ktorou umožnil homosexuálom uzatvárať legálne zväzky vo všetkých štátoch únie.
Dnes je ešte priskoro vynášať rozsudky nad Barackom Obamom. Dôsledky väčšiny jeho krokov a rozhodnutí sa naplno prejavia až neskôr. Zdá sa však, a to najmä s ohľadom na súčasné udalosti na oboch stranách Atlantiku, že 44. prezident Spojených štátov sa zapíše do histórie skôr pozitívne. A nielen to. Zanecháva pre nás všetkých odkaz, že politika, ba aj na tej najvyššej úrovni v réžii najmocnejšieho muža planéty, sa dá robiť slušne, bez nenávisti a zbytočných siláckych rečí. Žiaľ, všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že jeho nástupca v prezidentskom úrade si nielenže tieto vlastnosti neosvojí, ale bude konať presne opačne. Obamovo dedičstvo je však až príliš silné nato, aby ho bolo možné úplne odstrániť.
Norbert Kucharík, Únia európskych federalistov na Slovensku
(článok bol dňa 2. februára 2017 uverejnený aj v denníku Hospodárske noviny)
