„Problémy, ktoré teraz v Európe vidíme, sú z veľkej časti výsledkom úspešnej integrácie. Ak by Európska únia nebola úspešná, polovica jej problémov by neexistovala. To, čo sa niekedy javí ako záporné, môže byť prejavom istej sily,“ povedal Štefan Volner, vysokoškolský profesor a odborník na geopolitiku, počas konferencie „Koniec Európy – potrebujeme európsku federáciu?“
Európa nastúpila cestu globálneho hráča. Má na to technologickú aj ekonomickú silu. Aj geopoliticky „je Európa na strategickej pozícii. Je súčasťou Eurázie, čo je veľmi silný fenomén. Ako náhle by sa Európa integrovala s ďalšími ázijskými krajinami, znamenalo by to absolútne mocenské prvenstvo v globálnej štruktúre. To je ďalší dôvod, prečo dnes existujú isté trenice.“
Malo euro nahradiť americký dolár?
Keď vzniklo euro, začalo sa o ňom diskutovať ako o mene, ktorá doplní dolár a vytvorí druhú globálnu menu. Niektorí analytici dokonca predpovedali, že euro časom dolár z pozície rezervnej meny vytlačí. Výhody pre Európu by boli obrovské. Ostatným svetovým hráčom, ktorí majú svoje predstavy, ako vytvoriť globálnu štruktúru, sa tento nástup Európy nemusel hodiť.
Štefan Volner hovorí: „Keby si Európa nenárokovala na euro a isté doplnenie globálnej meny, tak sa nemuselo mnoho z toho, čo sa stalo, stať. Určite všetci viete, akým spôsobom zareagovali na euro z hľadiska rezervných mien Čína, Irak alebo Líbya. Tieto reakcie, ktoré dávali Európe silný potenciál, nepotešili iné strany, vrátane západnej sféry. Existujú tu hráči – Čína, India, Brazília alebo Rusko, ktorí chcú tiež zaujať silnejšiu pozíciu. Tiež majú záujem, aby bola ich mena tou druhou rezervnou menou, alebo aspoň treťou. Títo hráči vynakladajú veľké úsilie o to, aby mohli formovať globálne financie.“
Prežije Európa v globálnej súťaži veľmocí?
„Ak sa nevybuduje integrovaný celok, Európa medzi mnohými aktérmi, ktorí sa pustili do súťaže, neprežije,“ povedal Štefan Volner. Všetko závisí od toho, či sa podarí ekonomická, politická a bezpečnostná integrácia EÚ. Ak sa podarí, Európa sa môže zaradiť medzi kľúčových hráčov. Ak sa nepodarí, Únia sa rozpadne a následky budú niekoľkonásobne vážnejšie ako to, čo vidíme teraz.
Jeden z problémov Európskej únie je jej nerozhodnosť. „Veľkú príčinu problémov Európy vidím v momentálnej politickej štruktúre,“ povedal Volner. „Ak tu nedôjde k zmenám, pravdepodobne sa nenájdu sily a štruktúry, ktoré sa rozhodnú. Nech aj urobia chybu, rozhodnutie je správnejší krok ako tápanie. Najhoršie je nechať procesy plynúť a nevyjadriť sa. Doteraz jediné vyjadrenie z Únie je: „Pomáhajte, buďte ľudskí“. To nestačí.“ Tento stav nerozhodnosti a mlčania nie je pre občanov, politikov a národné štáty zaujímavý.
Európa urobila prienik do Afriky, ale polovičato a nedôsledne. „Nie je dobré znamenie, že sa Európa, ako geopolitický hráč, pustila do niečoho a zrazu nevie, ako pokračovať ďalej. Zastavila sa niekde v polovičke a nevie zaujať jednoznačné postavenie. Tu sa ukazuje, že politická garnitúra, ktorá je teraz v čele EÚ, nezvláda tieto procesy. Je nerozhodná a nejasná. Teraz vidíme smutné následky.“
Nerozhodnosť EÚ je vidieť aj na príklade Grécka. Grécko je štát na strategickej pozícii. Má kľúčovú pozíciu z hľadiska energetiky a výraznú geopolitickú hodnotu v súvislosti s načatými procesmi na Blízkom východe. Európa mala vzhľadom k tomu zaujať pri Grécku jasný a pevný postoj. Nestalo sa tak.
Zmení sa EÚ na federáciu?
„Nenárokoval by som si predvídať, či bude výsledný efekt ukončená integrácia alebo jej opak,“ odpovedal Štefan Volner. „Skôr si myslím, že kľúčoví hráči záujem o integráciu alebo federálny štát nemajú. Ak by mali, opatrenia a kroky, ktoré by robili, by mali úplne iný charakter, ako ten dnešný.“
Podľa Volnera to vyzerá paradoxne, ale k novej rekonštrukcii a integrácii dochádza väčšinou po nejakých chaotických a kritických krízových stavoch: „Podľa môjho názoru k integrácii Európy nedôjde, ak sa Európa nedostane do ešte väčších problémov, v akých sa nachádza dnes. Ak štáty sami na sebe nepocítia, že integrácia je väčšia výhoda, ako suverenita. Dnes to tak nevyzerá. Európa na tom dnes nie je tak zle, aby musela nevyhnutne tlačiť na hlbšiu integráciu.“
foto: Luc Mercelis (Flickr)
Milan Polešenský
polesensky@federalisti.sk
