Po desaťročiach pokoja a stability prešla Európa sériou kríz. Po finančnej kríze z roku 2008 prišla grécka kríza, kríza na Ukrajine či utečenecká kríza. Každá z nich odhalila nedostatky v štruktúre EÚ a priniesla otázku, či sa Únia rozpadne, či zvládne problémy krízy alebo či bude potrebná hlbšia integrácia na to, aby Európa prežila.

Mladí priatelia Európy (JEF Slovakia) a Únia európskych federalistov usporiadali 14.10. 2015 v Hoteli Tatra odbornú konferenciu „Koniec Európy?“, kde sa snažili nájsť odpoveď na otázku: potrebujeme európsku federáciu? Hosťami konferencie boli vysokoškolský profesor a odborník na geopolitiku Štefan Volner, ekonóm a poslanec NR SR Eugen Jurzyca a prezident Konfederácie odborových zväzov SR Jozef Kollár.

Podľa Štefana Volnera „problémy, ktoré teraz vidíme, sú z veľkej časti výsledkom úspešnej integrácie. Ak by Európska únia nebola úspešná, polovica jej problémov by neexistovala.“ Európa svojou integráciou nastúpila na cestu globálneho hráča a táto cesta so sebou prináša aj riziká a ťažkosti. Príchod Európy na scénu nemusel potešiť ostatných globálnych hráčov, ktorí vynakladajú značnú energiu na to, aby si upevnili svoje postavenie. „Ak sa nevybuduje integrovaný celok, Európa medzi mnohými aktérmi, ktorí sa pustili do súťaže, neprežije,“ doplnil Štefan Volner, „všetko závisí od toho, do akej miery sa ekonomická, politická a bezpečnostná integrácia podarí.“

 

Mnoho odporcov Únie argumentuje tým, že európske národné štáty sú kultúrne a hospodársky rozdielne. Pokus integrovať tieto rozdielne štáty je umelá konštrukcia, ktorá nezodpovedá našej prirodzenosti.

Podľa Eugena Jurzycu bolo už vytvorenie eurozóny krokom v hlbšej integrácii a nemali by sme sa znepokojovať tým, že je EÚ umelý politický projekt: „Počas celej histórie ľudstva sa stretávame s umelými projektmi. Či si zoberieme národný štát, EÚ alebo obec, všetko sú to politické projekty. Nevznikli spolu s vesmírom. Aj Československo alebo Slovensko bolo menovou úniou. Mali sme jednu menu v oblastiach extrémne chudobných i pomerne bohatých. Všetko sú to ľuďmi vymyslené inštitúty, ale to neznamená, že by nemohli fungovať.“

 

Vyrieši európske problémy silnejšia integrácia?

„Pokiaľ ide o silnejšiu integráciu, tak v rôznych oblastiach narazíme na rôzne odpovede, rovnako, ako je to aj na Slovensku.“ poznamenal Eugen Jurzyca. „Nebolo by rozumné, ak by sme decentralizovali armádu na obce a verejné osvetlenie centralizovali do Bratislavy. Myslím si, že niektoré oblasti sú kandidátom na väčšiu centralizáciu. Vôbec by mi nevadilo, ak by Brusel dostal kontrolu napríklad na verejné obstarávanie. Nech rozlúsknu tie klientelistické loby. Na druhej strane by som nebol veľmi za to, ak by sa centralizovalo právo podporovať krachujúce firmy a banky peniazmi nás všetkých.“

 

(vľavo: Štefan Volner, Milan Polešenský (UEF), Eugen Jurzyca, Radka Pinčáková (JEF Slovakia), Jozef Kollár.

Podľa Eugena Jurzycu je dôležité stanoviť, na čo potrebujeme silnú Úniu: „Pokiaľ hovoríme o ekonomike, tak model, ktorý funguje v EÚ – trhová ekonomika s istou mierou regulácie, sa ukazuje ako celkom úspešný. Som skôr za to, využívať spoločnú silu tam, kde existuje monopol. Napríklad, keď Rusko predáva ropu jednotlivým štátom za rôzne ceny. Tu má zmysel využívať silu EÚ a vyjednávať o cenách. Nad cieľom byť silný je dôležitejší cieľ – mať v EÚ kvalitný život.“

Podľa Jozefa Kollára raz príde doba, keď sa každá z európskych krajín zriekne časti svojej suverenity v prospech Európskej únie: „Keď sa pozrieme, ako fungujú napríklad USA, vidíme, že každá krajina má svoje vnútorné zákony, ktorými sa riadi. Okrem toho existujú aj spoločné – federálne zákony. Z nášho pohľadu bude podobný scenár aj v Európe, už len preto, aby sa Európa zaradila medzi silných svetových hráčov.

Jozef Kollár by chcel vidieť silnú Európu v sociálnej ekonomike: „Keď sa na to pozerám odborárskymi očami a  porovnám jednotlivé štáty a ich podmienky, pre Slovensko by bolo výhodné, ak by sme mali niektoré aktivity spoločné v rámci integrovanej Európy. Vo vyspelých európskych štátoch napríklad existuje sociálny dialóg. Tam, kde zlyhal, nastali sociálne nepokoje. A po roku 2008 stráca sociálny dialóg na sile… Alebo nám chýba jednotná politika pri veľmi záväzných rozhodnutiach. Napríklad pri zmluve TTIP. Vieme zo skúsenosti od našich kolegov, že tam, kde sa nechránili národné záujmy, bol každý jeden biznisman silnejší ako štáty. Obávame sa, aby si Európa vedela chrániť svoje záujmy. Chceli by sme silnú sociálnu Európu.“

Milan Polešenský
polesensky@federalisti.sk