Udalosti posledných mesiacov naznačujú, že sa Nemecko môže konečne zbaviť komplexov, ktoré doteraz obmedzovali jeho strategické myslenie a začať výrazne zasahovať do svetovej politiky.
Prvý komplex, píše Mark Leonard pre Project Syndicate, sa týka vojenskej pozície Nemecka vo svete. Nemecko má stále obavy zo zvyšovania vojenského rozpočtu, z nasadenia svojho vojska alebo zo zahraničných vojenských zásahov. Druhý komplex núti nemeckú elitu, aby vždy dopredu ubezpečovala ostatné krajiny o svojich zámeroch. Nemecko vždy trvá na tom, že len prispieva k vedeniu ostatných, ale samo nevedie a nerozhoduje.
Mení sa pozícia Nemecka na svetovej scéne?
Minulý týždeň prerušil nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel dovolenku, aby tvrdo zareagoval na zatknutie niekoľkých ľudsko-právnych aktivistov v Turecku. Varoval nemeckých turistov pred nebezpečenstvami návštevy tejto krajiny a zároveň „poradil“ nemeckým firmám, aby dobre porozmýšľali nad investíciami do Turecka.
Gabrielove vyhlásenia Turecko šokovali. Rétorikou pripomenul tvrdé slová Vladimíra Putina, ktorými ruský prezident reagoval na zostrelenie bojového lietadla v roku 2015. Tvrdý ruský postoj vtedy prinútil prezidenta Erdogana hľadať cesty k zmiereniu a urovnaniu situácie.
Kým Putinove tvrdé slová neboli prekvapením, reakcia Nemecka je porušením doterajšieho mierneho diplomatického štýlu.
Po anexii Krymu v roku 2014 to nebolo USA, ale Nemecko, ktoré formulovalo odpovede Západu. Nemecko následne presvedčilo ostatné štáty EÚ, aby sa dohodli na sankciách a jednotnej fronte, ktorá – napriek počiatočnému pesimizmu – trvá už tri roky.
Bolo to Nemecko, ktoré vyrokovalo s Tureckom dohodu o znížení toku utečencov z Blízkeho východu do Európy. Namiesto zachovávania fikcie, že Turecko je stále životaschopným kandidátom na vstup do EÚ, vytvorilo Nemecko s Tureckom pragmatické bilaterálne vzťahy. Môže s Tureckom spolupracovať pri dosahovaní spoločných záujmov, ale zároveň môže vznášať námietky voči Erdoganovmu rastúcemu autoritárstvu.
Rovnako ochota Angely Merkelovej postaviť sa proti Donaldovi Trumpovi bola prekvapujúcou zmenou nemeckej zahraničnej politiky. Krátko po stretnutí s prezidentom Trumpom na Sicílii Merkelová vyhlásila, že je čas, aby Európska únia „vzala svoj osud do vlastných rúk“.
Hospodárska sila ako zbraň
Nemecko stále viac využíva svoju hospodársku silu v politike voči Turecku, Rusku, Číne a Spojeným štátom na dosiahnutie svojich strategických cieľov. Angela Merkelová tiež posilňuje geopolitické postavenie Nemecka rozširovaním globálnych partnerstiev. Napríklad o pragmatické vzťahy s Čínou.
Zároveň sa mení konsenzus v nemeckom vnímaní bezpečnosti a použitia sily. Buduje bilaterálne vojenské väzby s krajinami od Nórska a Holandska po Japonsko. Začalo s aktívnejšou úlohou v zahraničných intervenciách a spolu s Francúzskom vážne diskutuje o vytvorení obranného fondu EÚ.
Zo všetkého najdôležitejšie je zrejme rozhodnutie Nemecka operovať na svetovej scéne svojou masívnou ekonomickou silou. Práve nedávna reakcia Sigmara Gabriela smerom k Turecku je krok týmto smerom. Veď prečo posielať vojakov do zahraničia, keď môže mať Nemecko väčší vplyv tým, že udrží turistov a obrovské obchodné spoločnosti doma?
Zdroj: Project Syndicate
Milan Polešenský
polesensky@federalisti.sk
