Minulý týždeň bol poznačený dvomi významnými európskymi udalosťami. Najskôr v stredu odsúhlasil Európsky parlament novú Komisiu pod vedením Luxemburčana Junckera a už nasledujúceho dňa sa zišli európski lídri v Bruseli, aby spoločne schválili nový rámec pre energetickú a klimatickú politiku únie v horizonte do roku 2030. Očakávania priemyselných lobistov ani ekologických aktivistov už tradične nenaplnil. Členské krajiny vrátane Slovenska však zjavne odchádzali z bruselskej schôdzky spokojné.
Kľúčová je dohoda na novom klimatickom balíčku, ktorý vychádza ešte z januárového návrhu Európskej komisie. Konsenzus v otázke znižovania emisií skleníkových plynov o 40 percent v porovnaní s referenčným rokom 1990 je nepochybne pozitívnou správou pre životné prostredie. Tento ambiciózny cieľ podporilo aj Slovensko spolu s ďalšími nízkopríjmovými krajinami pod podmienkou finančných kompenzácií a podporných mechanizmov zo strany únie. Je však tento plán uspokojujúci? Environmentálne hnutia bijú na poplach, že každé zníženie emisií oxidu uhličitého pod hranicu 55 percent je výsmechom pre klimatické hrozby vo svete. Naopak, priemyselné podniky požadovali miernejší percentuálny strop a varujú pred dôsledkami tohto opatrenia najmä v hutníckom sektore v podobe prepúšťania tisícov zamestnancov a straty konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva.
Obavy však nie sú celkom na mieste. Spolu s novými opatreniami sa bude totiž reformovať aj systém obchodovania s emisiami s cieľom umožniť ťažobným firmám z ekonomicky slabších krajín únie získať časť emisných kvót zadarmo. Tým sa má zabrániť tzv. carbon leackage, čiže presunu ťažobnej produkcie mimo únie, čím by si európske hutníctvo malo zachovať konkurencieschopnosť na svetových trhoch. Pre Slovensko 40-percentná redukcia uhlíka nebude všeobecne problém, keďže už teraz sa približujeme k tomuto cieľu vďaka inovatívnym dopravným technológiám. Zároveň patríme k tým členom EÚ, na ktorých sa bude vzťahovať kompenzačný mechanizmus. Brusel prerozdelí týmto štátom 10 percent z celoeurópskeho balíka emisií, keďže nedosahujú 90 % priemeru HDP únie.
Určitým sklamaním je však rozhodnutie hláv štátov európskej dvadsaťosmičky zachovať tempo zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030 o 27 percent. Pôvodný plán Komisie totiž rátal s minimálne 30-percentným podielom na energetickom mixe EÚ v snahe zbaviť Európu závislosti od zdraviu škodlivých a navyše drahých palív. Pre krajiny, ako napríklad Španielsko a Portugalsko, ktoré už teraz majú nadbytok takzvanej ,,zelenej“ energie vďaka veterným a prímorským elektrárňam, by mohli exportovať do celej únie viac ako šestinu svojej energetickej produkcie. Narazili však na silný odpor Veľkej Británie a aj krajín V4, ktoré nakoniec presadili, aby tento cieľ bol záväzný len na celoeurópskej úrovni. Ak teda iné krajiny prekročia 27-percentný cieľ na národnej úrovni, iné štáty môžu o tento podiel znížiť svoj „národný“ záväzok. Dnes dosahuje Slovensko 12 percent podielu zelenej energie a cieľ do roku 2020 činí 14 % na celkovom energetickom mixe.
Summit Európskej únie priniesol aj určitý posun pokiaľ ide o zvyšovanie energetickej efektívnosti. Podľa plánu by sa spotreba energie v únii mala v nasledujúcich pätnástich rokoch znížiť o 27 percent. Ide však len o indikatívny cieľ, pričom sami európski lídri pripustili, že po roku 2020 môže dôjsť k jeho prehodnoteniu. Návrh Komisie počítal minimálne s 30-percentnou energetickou úsporou. V tomto smere je Bratislava na dobrej ceste splniť tento cieľ. Vďaka pokračujúcej tepelnej izolácii budov či energeticky úsporným elektrospotrebičom sa Slovensko dostalo na úroveň 81 percent požadovanej energetickej úspornosti.
Paradoxne najväčší úspech sa podarilo členským krajinám dohodnúť v oblasti prepojenosti sietí a energetickej bezpečnosti. Nepochybne aj pod tlakom udalostí na Ukrajine a s tým súvisiacou hrozbou odstávok ruského plynu. Cieľom únie je dosiahnuť minimálne 15-percentnú vzájomnú prepojenosť energetických sietí členských krajín. Aj tentoraz je Slovensko v porovnaní s inými európskymi partnermi o krok vpred, keďže naše elektrické a plynové ústavy sú prepojené s okolitými krajinami až na úrovni 50 percent. Zložitejšiu situáciu majú predovšetkým pobaltské štáty a niektoré krajiny Stredomoria (Portugalsko, Malta, Cyprus), ktoré budú musieť investovať do prepojenia svojich sietí podstatne viac ako doteraz.
Hoci s novým energeticko-klimatickým balíčkom únie nie je dnes hádam nikto úplne spokojný, ide o najväčší posun Bruselu v tejto oblasti za posledné desaťročie. Stratégia má pomerne jasne stanovené ciele a je potrebné dodať, že plán únie vychádza aj zo súčasnej ekonomickej situácie nielen v členských štátoch, ale aj vo svete. Je kompromisom medzi úsilím chrániť zdravie občanov a eliminovať negatívne dopady celosvetových klimatických zmien, no zároveň snahou zabezpečiť plynulé dodávky energií, udržať pracovné miesta v sektore a podporovať konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Ak tieto opatrenia bude únia spolu s členskými krajinami dôsledne realizovať a presadzovať aj v ďalších rokoch, môže sa Európa skutočne stať pozitívnym vzorom aj pre zvyšok našej planéty, pokiaľ ide o znižovanie emisií skleníkových plynov, podporu obnoviteľných zdrojov energie, ako aj vyššiu energetickú efektívnosť a bezpečnosť.
Norbert Kucharík
kucharik@federalisti.sk
