Strastiplná cesta Macedóncov do modernej Európy

macedonsko

Vyše 1,8 milióna macedónskych voličov hlasovalo v nedeľu o budúcom názve svojej krajiny a nepriamo tým aj o svojom členstve v európskych a v transatlantických štruktúrach. Napriek tomu, že k urnám prišlo nakoniec len necelých 37 percent Macedóncov oprávnených voliť, možno toto referendum označiť za úspech. Za zmenu názvu z pôvodného označenia Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko na Republika Severné Macedónsko hlasoval totiž až 91,46 percent zúčastnených.
Dohoda o novom názve tejto bývalej juhoslovanskej republiky sa rodila veľmi ťažko a je výsledkom niekoľkoročných náročných rokovaní medzi vládnymi delegáciami Atén a Skopje pod záštitou Európskej únie. Práve tam, spolu so Severoatlantickou alianciou, sa usiluje Macedónsko už od svojho vzniku márne dostať. Jeho integračné úsilie dlhé roky blokoval jeho južný sused Grécko.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Panelová diskusia: Jazyky v Európskej únii – včera, dnes a zajtra?

lingvafest

Jazyky sú veľmi dôležité. Ich znalosť má zásadný význam pre občanov EÚ – mnohojazyčného spoločenstva ľudí rôznych kultúr, jazykov a národov. Pri vyučovaní jazykov v Únii ale narážame na viaceré problémy a prekážky: ktoré jazyky vyučovať na školách a prečo? Od akého veku? Ktoré sú tie „privilegované“ jazyky, ktorým dáme prednosť v našom školskom systéme? Navyše možno diskutovať aj o efektivite vyučovania jazykov. No a napokon – ako bude vyzerať učenie sa jazykov v /blízkej/ budúcnosti? Ako ovplyvní napríklad aj Brexit jazykovú politiku?

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

GDPR – mýty a fakty o  údajnom strašiakovi

40706158772_8765970724_o

Už dva týždne sa uplatňuje na celom území Európskej únie a tiež pridružene v krajinách Európskeho združenia voľného obchodu (Island, Nórsko, Lichtenštajnsko) Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov, ktoré je v médiách a na verejnosti známe pod svojou anglickou skratkou GDPR. Hádam ešte žiadny európsky právny predpis nebol predmetom toľkých diskusií, konferencií, polemík, ale aj vtipov. Tie sa však často opierali o skreslené a zavádzajúce informácie.
Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Poučenie zo summitu G7

g7

Minulotýždňová schôdzka siedmich kľúčových ekonomických mocností v kanadskom Charlevoix v plnej nahote odhalila hlboké rozpory medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a zvyšnými členmi tohto elitného klubu. A to už nielen v otázkach globálnej klímy či budúcnosti iránskej jadrovej dohody, ale najnovšie aj v dôležitých ekonomických témach, najmä pokiaľ ide o zavedenie colných taríf na importované komodity a tovary. Potvrdzuje sa, že žiadny svetový poriadok netrvá večne. Čo je však paradox, že tieto zmeny vychádzajú práve z administratívy krajiny, ktorá bola doteraz garantom súčasného rozloženia síl na geopolitickej scéne.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Je Únia naozaj hodná len 1 % svojho HDP?

mince-cover

Už v najbližších týždňoch sa naplno rozprúdi v členských krajinách ostrá a niekedy až zbytočne emotívna diskusia o novom financovaní Európskej únie. Rok 2020, kedy sa končí súčasný rámec financovania európskej dvadsaťosmičky, sa nezadržateľne blíži. Eurohejteri od Lisabonu až po Helsinki, no aj tí naši „rýdzo slovenskí“, radi využijú túto tému na ďalšie útoky na „zlý“ a „nenásitný“ Brusel, ktorý údajne ošklbáva európskych daňových poplatníkov o ich ťažko zarobené peniaze a plytvá nimi na kadejaké zbytočnosti. Z roviny emócii však zostúpme radšej triezvo k faktom…

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Spoločne budujme novú Európu – Zhromaždenie federálneho výboru UEF v Paríži

uef-pariz-cover
Federálny míting Union of European Federalists v Paríži sa niesol v duchu témy: „Spoločne budujme novú Európu.“ Pri tejto príležitosti sa zhromaždili za okrúhlym stolom národní a európski politici, či diplomati spolu so zástupcami občianskej spoločnosti, aby diskutovali o reformách a aktuálnom dianí v Európe, ale aj za jej hranicami. Cieľom zhromaždenia bolo poukázať na reformy, ktoré by sa mali uskutočniť, pre demokratickejšiu Európsku úniu, ktorá dokáže expresnejšie reagovať na očakávania všetkých občanov EÚ zo všetkých regiónov.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

uef vianocne sk

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Európska bezpečnosť nie je problém USA

bezpecnost-eu-usa

Bez ohľadu na to, kto sedí v Bielom dome, je dnes zrejmé, že Európa už nie je pre USA najvyššia priorita. Spojené štáty sa budú ďalej sústreďovať na Áziu a bezpečnosť v Európe bude stále viac a viac čisto európskym problémom.

Aj keď bude NATO zrejme ešte veľmi dlho základom našej bezpečnosti, európski lídri musia preskúmať transatlantické vzťahy a stanoviť nové priority. A to si bude vyžadovať značnú politickú odvahu.

Na východnej hranici EÚ existujú stále nevyriešené problémy s Ukrajinou a na južnej hranici predstavujú hrozbu niektoré arabské a africké štáty. Putinova politika môže v prípade nesprávneho prístupu vyvolať bezpečnostnú krízu, ale je to Afrika a nestabilné arabské štáty, ktoré predstavujú pre Európanov najväčšie riziko.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Uznesenie o podpore rodovej rovnosti

Uznesenie o podpore rodovej rovnosti prijaté federálnym výborom UEF, 22. októbra 2017 v Paríži

So zreteľom na články 1 a 2 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, 10. decembra 1948; S ohľadom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 2263 zo 7. novembra 1967; S ohľadom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979; So zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii;

Uznávajúc, že zásada rodovej rovnosti je základom pre OSN a Európsku úniu;

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Odpoveď na ďalšie krízy: dvojrýchlostná Európa

macron2

Ako by mala vyzerať budúcnosť Európskej únie, ak chce prežiť budúce krízy? Odpoveď je jednoduchá, píše Charles Grant, jedinou možnosťou je Macronova vízia – nechať neochotné krajiny za sebou a v kľúčových oblastiach pokročiť ďalej.

Vízia francúzskeho prezidenta má veľa protivníkov… Tradiční federalisti sa obávajú, aby viacrýchlostná Európa neoslabila inštitúcie EÚ a chcú využiť odchod Veľkej Británie, aby presadili zblíženie členských štátov. Progresívni federalisti sa stotožňujú s viacrýchlostnou Európou, integrácia jadra by však podľa nich mala byť pevnejšia, ako si ju predstavuje Macron. Euroskeptickí Stredoeurópania sa obávajú, že vo viacrýchlostnej Európe budú krajiny jadra zaobchádzať s ostatnými ako s občanmi druhej kategórie.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

banner-uef-federacia2

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Spôsobili vojnu v Sýrii klimatické zmeny?

klima-syria-cover

Do dnešného dňa zomrelo v dôsledku občianskej vojny v Sýrii viac ako 400 tisíc ľudí a viac ako 10 miliónov civilistov muselo opustiť svoje domovy. Po vypuknutí Arabskej jari v Egypte, Líbyi a Tunisku bolo len otázkou času, kedy vyjdú do ulíc ľudia aj v Sýrii. Väčšina z nás si spomína na prvé správy o politických nepokojoch v roku 2011, málokto však vie, že k nepokojom v Sýrii, ktoré nakoniec viedli k občianskej vojne, výrazne prispeli extrémne suchá spôsobené klimatickými zmenami.

Poľnohospodárstvo v severovýchodnej Sýrii tradične produkovalo viac ako 65% výnosu plodín v krajine. Región je silne závislý od dažďa a viac ako dve tretiny vody pre poľnohospodárstvo pochádza každý rok zo šesťmesačnej dažďovej periódy. Zvyšok pochádza zo zavlažovania a podzemných vôd.

Extrémne suchá a vysoké teploty v roku 2006 spolu s vyčerpaním podzemných vôd v predchádzajúcich rokoch mali na poľnohospodárstvo ničivý vplyv. Pôda sa vyčerpala a neexistovalo dosť podzemnej vody, ktorá by suchá kompenzovala.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Nová nemecká zbraň – plná peňaženka

nemecka-zbran

Udalosti posledných mesiacov naznačujú, že sa Nemecko môže konečne zbaviť komplexov, ktoré doteraz obmedzovali jeho strategické myslenie a začať výrazne zasahovať do svetovej politiky.

Prvý komplex, píše Mark Leonard pre Project Syndicate, sa týka vojenskej pozície Nemecka vo svete. Nemecko má stále obavy zo zvyšovania vojenského rozpočtu, z nasadenia svojho vojska alebo zo zahraničných vojenských zásahov. Druhý komplex núti nemeckú elitu, aby vždy dopredu ubezpečovala ostatné krajiny o svojich zámeroch. Nemecko vždy trvá na tom, že len prispieva k vedeniu ostatných, ale samo nevedie a nerozhoduje.

Mení sa pozícia Nemecka na svetovej scéne?

Minulý týždeň prerušil nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel dovolenku, aby tvrdo zareagoval na zatknutie niekoľkých ľudsko-právnych aktivistov v Turecku. Varoval nemeckých turistov pred nebezpečenstvami návštevy tejto krajiny a zároveň „poradil“ nemeckým firmám, aby dobre porozmýšľali nad investíciami do Turecka.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone

Rasmussen, Rutte, Sipila: Nastavenie kurzu pre silnú Európu

novy-kurz2

Európska únia je najväčším obchodným blokom na svete a najvyspelejšou svetovou ekonomikou. Má rozsiahly vnútorný trh, založený na liberálnej politike voľného obchodu. Obchod v rámci Únie a so zvyškom sveta je základom európskej prosperity. Vytvára rast a pracovné miesta a umožňuje financovať sociálne štáty pre občanov. Pokiaľ má Európa zostať medzi najdôležitejšími hospodárskymi oblasťami sveta, je nevyhnutná pokračujúca liberálna obchodná politika.

Prvá úloha: Posilnenie vnútorného trhu

Niekedy máme tendenciu vnímať výhody voľného obchodu ako samozrejmosť. Namiesto obchodovania na 28 samostatných trhoch s 28 sadami vnútroštátnych pravidiel a noriem, si spotrebitelia a firmy zvykli na výhody jednotného trhu s viac ako 500 miliónmi spotrebiteľov.

Spoločnosti obchodujú v Európe voľne: bez technických bariér a colných kontrol. Niekedy sa sťažujeme na byrokraciu v EÚ, ale zabúdame, že obmedzená byrokracia v Bruseli často nahrádza omnoho väčšiu byrokraciu na vnútroštátnej úrovni.

Čítať ďalej…

Zdieľajte...Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on LinkedInShare on Google+Print this pageEmail this to someone