Minulotýždňová schôdzka siedmich kľúčových ekonomických mocností v kanadskom Charlevoix v plnej nahote odhalila hlboké rozpory medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a zvyšnými členmi tohto elitného klubu. A to už nielen v otázkach globálnej klímy či budúcnosti iránskej jadrovej dohody, ale najnovšie aj v dôležitých ekonomických témach, najmä pokiaľ ide o zavedenie colných taríf na importované komodity a tovary. Potvrdzuje sa, že žiadny svetový poriadok netrvá večne. Čo je však paradox, že tieto zmeny vychádzajú práve z administratívy krajiny, ktorá bola doteraz garantom súčasného rozloženia síl na geopolitickej scéne.
Summit G7 pod organizačnou taktovkou liberálneho kanadského premiéra Justina Trudeau bol plný nádejí a mnohí očakávali zmenu postoja šéfa Bieleho domu v citlivých medzinárodných otázkach. Kde však bývajú veľké očakávania, tam sú aj zvyčajne veľké sklamania. Donald Trump nezaprel nielen to, že má enormné ego a nevyberavý diplomatický slovník, ale aj to, že je nespoľahlivým partnerom a politikom, ktorý nedoceňuje ďalekosiahle dôsledky svojich krokov.
Už meškanie, s ktorým dorazil americký prezident na stretnutie najpriemyselnejších krajín sveta ukázalo, že ani po roku a pol v úrade nedorástol na formát svetového štátnika. Fotografie sediaceho Donalda Trumpa so založenými rukami a okolo neho stojaci a nechápajúci lídri zvyšných krajín najlepšie ilustrujú atmosféru, v ktorej prebiehal summit G7. Pritom program rokovania, ako aj text záverečného vyhlásenia, sa pripravoval veľmi opatrne a do najväčších detailov.
Nepochybne najspornejším bodom bolo plánované zavedenie amerických ciel na importovanú oceľ a hliník. Tento postup Washingtonu ostro kritizovali ostatní členovia G7, no aj ďalšie dotknuté krajiny. A právom. Nové colné tarify zo strany USA sú nielen v rozpore s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, ale idú aj proti zdravej logike dobrých bilaterálnych vzťahov s partnermi a spojencami z hodnotovo blízkeho euroatlantického prostredia. Faktom je, že americké colné tarify na hliník či oceľ boli doteraz nižšie ako tie európske či kanadské, no rozdiel je úplne marginálny. Podľa dostupných údajov z WTO sa pohybovali na úrovni troch percent zo strany EÚ a Kanady oproti 2,5-percentnej sadzbe Američanov.
V neposlednom rade je aj paradoxom, že prípadná kanadská protiodveta v podobe nových ciel na niektoré tradične obľúbené americké produkty môže vážne poškodiť niektoré americké priemyselné a poľnohospodárske odvetvia, ktoré sú zamerané na vývoz tohto sortimentu na kanadský trh. Taktika Donalda Trumpa s novými clami je nepochopiteľná aj z toho dôvodu, že ňou v konečnom dôsledku ohrozí hlavne spojencov USA v období, keď ich potrebuje v boji s nekalými obchodnými praktikami Číny, ktorá čoraz viac siaha k obmedzovaniu práv zahraničných investorov na svojom území a kopíruje a vykráda patenty z celého sveta, predovšetkým v oblasti špičkových technológií s vysokou pridanou hodnotou. Útok na existujúci svetový systém obchodu preto oslabí najvýraznejšie práve hospodárstvo USA. Vo finálnom znení deklarácie zo summitu priama zmienka o amerických clách nakoniec pritom nakoniec ani nebola, no aj tak sa to výbušnému americkému prezidentovi málilo.
Ako sa ukázalo, prakticky celý program summitu bol zamínovaným poľom. Priepastné názorové rozdiely medzi hlavou americkej administratívy a ostatnými členmi G7 bolo vidieť pri každej dôležitej téme. Počínajúc ekonomickými sankciami voči Rusku kvôli anexii Krymu a možnému návratu Moskvy do tohto zoskupenia, cez budúcnosť iránskej jadrovej dohody až po implementáciu Parížskej klimatickej dohody. Namiesto toho, aby summit, ktorý sa každoročne koná už od roku 1975, prispel k riešeniu globálnych problémov, zdá sa, že ich ešte väčšmi prehĺbil.
Zarážajúci je aj postoj amerického prezidenta k ekologickým problémom, ktoré tvorili samostatnú časť programu summitu v Kanade. Pritom aj Spojené štáty majú svoj značný podiel na zhoršovaní sa stavu životného prostredia a na globálnom otepľovaní planéty. Podobne ako Čína sa USA podieľa na tvorbe až pätiny všetkých skleníkových emisií vo svete, takže nesie značný podiel zodpovednosti za fatálne zmeny globálnej klímy. Namiesto seriózneho záujmu zo strany najsilnejšieho muža planéty o túto tému však Donald Trump panel summitu týkajúci sa klimatických zmien úplne vynechal a odcestoval radšej v predstihu na plánované stretnutie so severokórejským diktátorom Kim Čong-unom.
Čo je na súčasnej politike Washingtonu pod vedením Donalda Trumpa však najhoršie, že sa nielenže usiluje odlíšiť od ostatných lídrov a vzbudiť klamlivý dojem mučeníka v boji proti tradičnému politickému establišmentu, ale zároveň podkopáva a oslabuje západný hodnotový svet s jeho progresívnym myšlienkami. Presne ten istý svet, ktorého je USA pevnou súčasťou a doteraz aj oporou. A to v čase, keď k svetovému hospodárskemu i technologickému líderstvu nezadržateľne smeruje Čina a keď Rusko viac ako kedykoľvek predtým jasne demonštruje svoju vojenskú silu a zintenzívňuje pokusy ovplyvňovať demokratické hlasovanie v iných krajinách prostredníctvom moderných komunikačných kanálov a cez kybernetické útoky.
Ako sa však vraví, všetko zlé je na niečo dobré. Dôsledkom nedomyslenej geopolitickej logiky terajšieho šéfa Bieleho domu totiž nemusí byť nevyhnutne len oslabenie sústavy štátov vyznávajúcich hodnoty liberálnej demokracie. Otočený chrbát, ba až miestami nepriateľská tvár Donalda Trumpa je signálom pre Európanov, aby posilnili svoju vlastnú ekonomickú, ale aj vojenskú nezávislosť od Spojených štátov. Po viac ako siedmich desaťročiach od porážky fašizmu a realizácie úspešného Marshallovho plánu je čas, aby Európa prebrala zodpovednosť nielen za svoju ekonomickú prosperitu, ale aj obranu a bezpečnosť do vlastných rúk. Je to síce s ohľadom na dlhodobé spojenectvo medzi oboma stranami severného Atlantiku trpký, no zároveň v súčasnom neustále sa meniacom svete aj prirodzený poznatok. Zo súčasnej obchodnej a tak trochu aj hodnotovej vojny môže nakoniec Európa vyjsť celkom úspešne ako víťaz.
Norbert Kucharík, Únia európskych federalistov na Slovensku
(článok bol dňa 16. júna 2018 uverejnený v denníku SME)
