Schôdzka lídrov siedmych najsilnejších ekonomík sveta v bavorskom Elmau prináša trochu viac svetla pri riešení kľúčových celosvetových problémov, akým je situácia na Ukrajine, stagnujúca svetová ekonomika či otázky súvisiace so zmenou klímy. Pravidelné summity krajín G7 fakticky nahrádzajú úlohu inštitucionalizovaných orgánov OSN a čoraz viac udávajú smer globálnej politiky v ďalšom období. Bez účasti krajín BRICS, ktorých podiel na celosvetovom HDP každým rokom rastie, je však účinok opatrení dohodnutých vo formáte G7 značne oslabený.
Summitu na tomto alpskom zámku predchádzalo stretnutie rezortných ministrov zodpovedných za energetiku. Pod taktovkou nemeckého predsedníctva G7, ktoré udržuje problematiku životného prostredia ako jednu z hlavných priorít pracovnej agendy, vyjadrili energetickí ministri USA, európskych veľmocí, Kanady a Japonska podporu prijatia novej medzinárodnej dohody o ochrane klímy. Tá by mala v praxi priniesť zásadné zníženie emisií skleníkových plynov. Koncom mája sa tiež uskutočnilo v Drážďanoch stretnutie ministrov financií, na ktorom sa sedmička priemyselne najvyspelejších krajín sveta zhodla na potrebe ozdraviť svetové financie znížením svojho verejného dlhu a uskutočniť toľko sľubované štrukturálne reformy.
Kľúčovou témou tohtoročného summitu je postoj krajín G7 voči Rusku. Rusko bolo až do vypuknutia protivládnych protestov na Ukrajine a následného bratovražedného konfliktu pravidelným účastníkom tohto exkluzívneho klubu. Geopolitická situácia vo svete sa však za posledné dva roky výrazne zmenila a Vladimír Putin sa stal kvôlianexii Krymu a tichej podpore proruských separatistov na východe Ukrajiny fakticky neželanou osobou. Programu v Elmau preto dominuje ďalší postup v súvislosti s ekonomickými sankciami voči Moskve. Názory na účelnosť sankciív Európe sa rôznia, a to najmä v našom stredoeurópskom priestore. Faktom je, že bremeno sankcií sa neprejavilo na vzájomnej obchodnej výmene a investíciách len na ruskej strane. Prioritou pre západné veľmoci je však plnenie podmienok dohodnutých v Minsku, čo je predpokladom mierového riešenia ukrajinského konfliktu. Vývoj ukazuje, že zo strany Moskvy nie je vôľa akceptovať prímerie.
Veľmi diskutovanou témou je aj Grécko. Nekonečná dlhová špirála, do ktorej uviazlo grécke hospodárstvo a neochota Tsiprasovej vlády pristúpiť na podmienky záchranného balíku vyvolávajú vrásky na tvári svetových štátnikov. Previazanosť gréckej ekonomiky s európskym trhom a priame implikácie na celú eurozónu i globálne finančné trhy v prípade gréckeho bankrotu jasne ukazuje, že krajiny musia dôraznejšie požadovaťštrukturálne reformy lokálnych ekonomík, inak dlhová nákaza skôr či neskôr preskočí na ďalšieho nezodpovedného hriešnika. Odkaz summitu pre Atény je preto najmä v tom, že udržateľný hospodársky rast je možný len za cenu bolestivých reforiem domáceho pracovného trhu a reštrukturalizácie priemyslu.
Pozitívom bavorskej schôdzky je snaha Angely Merkelovej venovať zvýšenú pozornosť priemyselných mocností zdevastovanému životnému prostrediu a rastúcej chudobe. Nemecká kancelárka verejne vyzvala partnerov v rámci G7, aby poskytli 100 miliárd dolárov rozvojovým krajinám na boj proti klimatickým zmenám. Nejde o nič nové, táto požiadavka rezonuje už od roku 2009, keď sa na nej svetoví lídri dohodli na summite v Kodani s cieľom zmierniť negatívne dopady globálneho otepľovania na najchudobnejšie krajiny sveta. Tento záväzok však svetové veľmoci nikdy nedodržali, hoci je všeobecne známe, že najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia sú predovšetkým Ruska, India, Čína a Spojené štáty americké. Je potrebné, aby štáty G7 tento sľub potvrdili a stanovili jasný plán poskytnutia finančnej pomoci, a to ešte pred decembrovou klimatickou konferenciou v Paríži.
V neposlednom rade by svetoví lídri nemali ignorovať hlas verejnosti a postupné odcudzenie sa nositeľov verejnej moci od tých, ktorí im túto moc vo voľbách prepožičiavajú. Masové demonštrácie v inak pokojnom Garmisch-Partenkirchenea v Mníchove za účasti niekoľko desiatok tisíc ľudí nielen z Nemecka je varovným prstom pre politikov určujúcich smerovanie tohto sveta. Luxusný zámok v Elmau sa zmenil v priebehu pár dní na uzavretú pevnosť a na bezpečnosť siedmich štátnikov dohliadalo vyše dvadsaťtisíc policajtov. Stretnutia G7 čoraz viac sprevádzajú násilné strety medzi demonštranti a príslušníkmi polície, výnimkou nie sú ani zranenia a zničené okolité obydlia. Hoci sa len s máločím v pestrých požiadavkách odporcov globalizácie dá súhlasiť, v jednej veci majú pravdu. Prehlbujúca sa ekonomická priepasť medzi vyspelými ekonomikami sveta a postupný nárast celosvetových teplotných priemerov sú pre existenciu ľudstva a stabilitu svetového poriadkuz dlhodobého hľadiska neudržateľné.
(článok bol dňa 18.júna 2015 uverejnený v denníku Hospodárske noviny)
Norbert Kucharík
kucharik@federalisti.sk
