Európska únia je najväčším obchodným blokom na svete a najvyspelejšou svetovou ekonomikou. Má rozsiahly vnútorný trh, založený na liberálnej politike voľného obchodu. Obchod v rámci Únie a so zvyškom sveta je základom európskej prosperity. Vytvára rast a pracovné miesta a umožňuje financovať sociálne štáty pre občanov. Pokiaľ má Európa zostať medzi najdôležitejšími hospodárskymi oblasťami sveta, je nevyhnutná pokračujúca liberálna obchodná politika.
Prvá úloha: Posilnenie vnútorného trhu
Niekedy máme tendenciu vnímať výhody voľného obchodu ako samozrejmosť. Namiesto obchodovania na 28 samostatných trhoch s 28 sadami vnútroštátnych pravidiel a noriem, si spotrebitelia a firmy zvykli na výhody jednotného trhu s viac ako 500 miliónmi spotrebiteľov.
Spoločnosti obchodujú v Európe voľne: bez technických bariér a colných kontrol. Niekedy sa sťažujeme na byrokraciu v EÚ, ale zabúdame, že obmedzená byrokracia v Bruseli často nahrádza omnoho väčšiu byrokraciu na vnútroštátnej úrovni.
Musíme tieto veľké výhody ďalej rozvíjať. Stále existujú oblasti, v ktorých sú európske trhy zle prepojené a spotrebiteľské ceny sú príliš vysoké. Napríklad európsky energetický trh musí byť oveľa lepšie integrovaný, aby umožnil lacnejšiu a čistejšiu energiu. Spolu s novým technologickým rozvojom a digitalizáciou musíme tiež vytvoriť jednotný digitálny trh, ktorý umožní efektívne a bezpečné elektronické obchodovanie a služby v rámci EÚ.
Vnútorný trh má aj sociálny rozmer. Potrebujeme moderné pracovné a sociálne normy v celej Únii. Voľný pohyb pracovnej sily prináša obrovské výhody našim ekonomikám. Právo na vyhľadávanie pracovných miest, štúdium a podnikanie v Európe je základným pilierom vnútorného trhu. Zároveň musíme zabrániť sociálnemu dumpingu a nespravodlivému prístupu k výhodám a nemali by sme dovoliť vykorisťovanie, podvody alebo zneužívanie voľného pohybu.
Druhá úloha: Prijatie globalizácie a voľného obchodu
Európska únia predstavuje tretinu svetového obchodu. Uzatvorila 45 dohôd o voľnom obchode so 75 krajinami na celom svete.
Európa musí naďalej podporovať voľný obchod a poriadok založený na pravidlách na celom svete a musí ponúknuť vedenie v čase, keď na svete stúpa protekcionizmus.
Aby mohla ťažiť z výhod globalizácie a voľného obchodu, musí zostať Európa konkurencieschopná. Ochrana starých nekonkurencieschopných odvetví situáciu len zhorší. Všetci potrebujeme inovovať, prispôsobovať naše odvetvia, intenzívne investovať do výskumu a vývoja, podporovať vzdelávacie systémy a reformovať pracovné trhy.
Musíme sa však uistiť, že všetci občania EÚ využívajú výhody globalizácie. Pozitívne hodnoty obchodu a rastu samy osebe nestačia. Musia sa premeniť na nové pracovné miesta a zvýšiť príjmy a príležitosti.
Je jasné, že ak sa máme prispôsobiť globalizácii a ťažiť z nej, reformy v EÚ sú nevyhnutné. Pritom musí byť jasné, kde je zodpovednosť – niektoré oblasti musia byť v kompetencii EÚ, iné v kompetencii národných vlád.
Rozvoj digitálneho trhu a trhu s energiou sa môže uskutočniť len na európskej úrovni. Čiastočne aj napredovanie vo vede a výskume. Vlády členských štátov musia prevziať zodpovednosť za reformy trhu práce, vzdelávania. Ak nie je legislatíva na národnej úrovni dostatočne pružná a ak národné vlády nevyvíjajú dostatočné úsilie, iniciatívy na európskej úrovni nemôžu odstrániť problémy, ako je napríklad masívna nezamestnanosť mladých ľudí.
Nesmieme predstierať, že EÚ môže ponúknuť riešenia všetkých problémov na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom nových nariadení alebo finančných prevodov, dôležitá je iniciatíva a spolupráca vlád jednotlivých krajín Únie.
Lars Loekke Rasmussen (predseda vlády Dánska), Mark Rutte (predseda vlády Holandska) a Juha Sipila (premiér Fínska)
Zdroj: EUObserver
Milan Polešenský
polesensky@federalisti.sk