Zdá sa, že sa konečne blížime k záveru rokovaní o finálnej podobe brexitovej dohody. Podľa medializovaných informácií dospeli diplomati pod vedením Michela Barniera ku kompromisu s vyjednávacím tímom Theresy Mayovej aj na zvyšných bodoch rozvodovej zmluvy, ktorá je základom nových vzťahov medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou po jej vystúpení z tohto bloku. Dlhé mesiace trvajúce rokovania, ktoré v istých momentoch pôsobili skôr tragikomicky ako racionálne, sa dostali do záverečnej fázy. No len na prvý pohľad…
Po 29. marci 2019 zostane teda s najväčšou pravdepodobnosťou ostrovné kráľovstvo v colnej únii, ako už mnohí od samého začiatku prorokovali. Tým sa fakticky odblokuje takzvaný „írsky problém“, ktorý bol hlavnou príčinou zmrazenia rokovaní v posledných týždňoch. Pre Írsko a s ním celú Európsku úniu bola otázka írskych hraníc kľúčovou témou pri určovaní obsahu budúcej dohody. V takej situácii sa črtali pre Mayovej kabinet len dve možnosti. Buď Severné Írsko zostane v spoločnom colnom priestore aj bez zvyšku ostrovného kráľovstva alebo celá Británia zostane v colnej únii aj po brexite. Prvá možnosť musela byť pre Londýn prirodzene neprijateľná, nakoľko by znamenala rozdelenie krajiny na dve územia s odlišným colným režimom. O to viac, že menšinový kabinet Theresy Mayovej vládne len vďaka podpore severoírskych unionistov, pre ktorých sa stala táto téma otázkou politickej prestíže a podmienkou zotrvania vo vláde s Konzervatívnou stranou.
Britská premiérka však musela utíšiť aj vnútrostranícku opozíciu, ktorá žiada úplné odtrhnutie sa krajiny od európskej dvadsaťsedmičky, a teda aj od colnej únie. Do jej radov patrí okrem tradičných Mayovej odporcov a zástancov tvrdého brexitu, ako je Boris Johnson a David Davis aj súčasný minister pre brexit Dominic Raab, ktorý pohrozil rezignáciou v prípade britského zotrvania v európskom colnom priestore bez časového obmedzenia. Brexitová dohoda má preto obsahovať osobitné ustanovenie, ktoré obmedzí pripútanie Britov k colnej únii len do konca roku 2019. Dovtedy by mala svetlo sveta uzrieť nová dohoda, ktorá má upraviť vzájomné vzťahy medzi Bruselom a Londýnom po skončení tohto prechodného obdobia.
Veľký optimizmus z toho, že sa podarilo dospieť ku kompromisu, je však predčasný. Ak sa aj podarí v najbližších týždňoch spečatiť rokovania dlho očakávanou dohodou, stále ide len o dočasné riešenie. Horúci zemiak sa síce posunul ďalej, no zostal ďalej horúcim… Faktom je, že brexit oslabuje jednak niekoľko desaťročí budované politické zväzky medzi Britániou a kontinentom a zároveň ekonomicky poškodí obe strany. A to v časoch, keď potrebujú európske štáty viac ako kedykoľvek predtým spolupracovať a hľadať spoločný postup pri riešení takých vážnych problémov, ako je zmena klímy, migrácia, kybernetická bezpečnosť či boj proti terorizmu.
Zabrániť vzniku tvrdej hranice medzi obomi politickými entitami na Írskom ostrve sa podarilo taktiež len dočasne. Londýn bude musieť hľadať také dlhodobé riešenie, ktoré zabráni vytýčeniu hraničných a bezpečnostných kontrol medzi Írskou republikou a touto britskou provinciou. Ľudia na oboch stranách si počas rokov členstva v EÚ zvykli, že politické hranice sa stali len neviditeľnou čiarou. Brexit však ohrozuje Dohodu z Veľkého piatka uzatvorenú v apríli 1998, ktorá ukončila desaťročia trvajúce násilie medzi proírskymi katolíkmi a Londýnu vernými protestantmi. Po odchode z Únie padnú záruky, že obe krajiny, z ktorých sa jedna ocitne mimo Únie, budú rešpektovať obsah mierovej veľkopiatkovej dohody a nezavedú po dvadsiatich rokoch hraničné priechody na tomto takmer 500-kilometrovom úseku.
Nie je preto prekvapujúce, že väčšina obyvateľov Severného Írska hlasovala v referende v roku 2016 proti vystúpeniu Británie z Únie. Po viac ako tridsaťročnom náboženskom a politickom konflikte, ktorý si vyžiadal viac ako 3500 obetí, si severní Íri viac ako mnohí iní Európania uvedomujú, aké škody môže brexit napáchať. Zďaleka nielen tie hospodárske…
Dnes teda už teda takmer s istotou vieme, ako bude vyzerať dohoda o brexite. Čo však nevieme, je obsah britsko-európskych vzťahov v dlhodobom horizonte. Mohlo by sa zdať, že dvojročný časový rámec, ktorý dovtedy zostáva, je dostatočný dlhý nato, aby sa tvrdošijní vyjednávači oboch strán dohodli. Avšak doterajší chaos a nedôvera medzi obomi partnermi, ktoré sprevádzali brexitové rokovania, ukazujú, že to nebude vôbec také jednoduché. Zložitosť pravidiel o novom obchode, ochrane hraníc, pohybe tovarov a osôb či finančných službách nedovoľuje dospieť k takému kompromisu, ktorý by úplne uspokojil obe strany zároveň. A keď sa k tomu pripojí politikárčenie, ktoré sprevádza Brexit od jeho samého začiatku, tak musí byť každému jasné, že Brexit zostane jednou z hlavných tém v Európe aj v ďalších rokoch.
Norbert Kucharík, UEF Slovakia
(článok bol dňa 7. novembra 2018 uverejnený v denníku SME)
