Vyše 1,8 milióna macedónskych voličov hlasovalo v nedeľu o budúcom názve svojej krajiny a nepriamo tým aj o svojom členstve v európskych a v transatlantických štruktúrach. Napriek tomu, že k urnám prišlo nakoniec len necelých 37 percent Macedóncov oprávnených voliť, možno toto referendum označiť za úspech. Za zmenu názvu z pôvodného označenia Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko na Republika Severné Macedónsko hlasoval totiž až 91,46 percent zúčastnených.
Dohoda o novom názve tejto bývalej juhoslovanskej republiky sa rodila veľmi ťažko a je výsledkom niekoľkoročných náročných rokovaní medzi vládnymi delegáciami Atén a Skopje pod záštitou Európskej únie. Práve tam, spolu so Severoatlantickou alianciou, sa usiluje Macedónsko už od svojho vzniku márne dostať. Jeho integračné úsilie dlhé roky blokoval jeho južný sused Grécko.
Mnohoročný spor týchto štátov pramení z obáv Grécka, že by Macedónci mohli v budúcnosti vzniesť územné nároky na jeho severnú provinciu Makedóniu. Geografické Macedónsko totiž značne presahuje súčasné politické hranice Macedónska, ako ho poznáme. Mnohí majú isto v pamäti Alexandra Veľkého a jeho výboje za svetovládou z antických čias. K jeho odkazu sa dodnes hlásia obyvatelia štátu Macedónsko, no rovnako ho za „svojho“ považujú aj Gréci, ktorých kultúru a filozofiu šíril tento heroický vojvodca na rozsiahlych územiach Malej Ázie, severnej Afriky i Blízkeho a Stredného východu až k indickým hraniciam. Odpor Atén akceptovať strohý názov Macedónsko bol natoľko silný, že po svojom vzniku v roku 1991 akceptovalo Skopje nový názov Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko a tak bolo aj prijaté do Organizácie spojených národov.
Bolo preto jasné, že v tejto napätej situácii musí vstúpiť do sporu Grékov a Macedóncov tretia, neutrálna strana. Európska únia presvedčila obe strany, aby si sadli k rokovaciemu stolu a ukončili tak dlhé roky sa vlečúci konflikt o názve krajiny. Tento rok sa podarilo nakoniec spečatiť dlhé rokovania dohodou medzi macedónskom premiérom Zaevom a jeho gréckym náprotivkom Alexisom Tsiprasom. Na jej základe by nový názov mal byť Republika Severné Macedónsko, čo je historicky aj geograficky nepochybne presnejší termín ako súčasné označenie tohto balkánskeho štátu. A zdá sa, že aj politicky jediné, obojstranne priechodné riešenie. Zďaleka nie však pre všetkých.
Proti dohode sa postavila parlamentná opozícia v Macedónsku na čele s najsilnejšou stranou Národní konzervatívci VMRO-DPMNE, ako aj súčasný macedónsky prezident Gjorge Ivanov, ktorý z jej radov pochádza. Pod tlakom Európskej ľudovej strany, ktorej je VMRO-DPMNE, členom, strana síce neviedla otvorenú predreferendovú kampaň proti dohode oboch štátov, no mnohí jej predstavitelia nepriamo apelovali na svojich straníckych stúpencov, aby bojkotovali nedeľňajší plebiscit. Hádam najotvorenejšie vystúpil prezident Ivanov, ktorý vyzval minulý týždeň v oficiálnom prejave počas Valného zhromaždenia OSN v New Yorku voličov, aby sa nezúčastnili referenda a dohodu premiéra Zaeva s Tsiprasom označil za „historickú samovraždu“. Podobné odmietavé stanovisko zaznelo aj zo strany gréckych nacionalistov vrátane niektorých ministrov ľavicovej Tsiprasovej vlády a extrémna pravica organizovala masové pochody emóciami vybičovaných ľudí v Aténach aj v ďalších gréckych mestách.
Naopak, dohodu prišli do Macedónska podporiť v posledných týždňoch mnohí európski aj svetoví štátnici. Medzi nimi aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, americký minister obrany James Mattis, eurokomisár pre rozširovanie Johannes Hahn či šéf NATO Jens Stoltenberg. Grécka strana sa v dohode zaviazala nielenže uznať nový názov svojho severného suseda, ale aj odblokovať svoj negatívny postoj k členstvu Macedónska v Únii aj v NATO. Pre Európsku úniu, ktorá plnila pri rokovaniach funkciu mediátora, sa týmto podarilo konečne vyriešiť jeden z konfliktov na večne nepokojnom Balkáne. Neradujme sa však predčasne.
Nedostatočný počet hlasujúcich, a to nielen v Macedónsku, ale aj v radoch viac ako polmiliónovej macedónskej komunity v zahraničí, z ktorej sotva 2600 ľudí sa zaregistrovalo na referende, sa nezdá byť dobrý signál. Z právneho hľadiska nie je účasť až taký veľký problém. V zmysle macedónskej ústavy je síce potrebné, aby k urnám prišlo hlasovať aspoň 50 percent oprávnených voličov, no kabinet premiéra Zorana Zaeva zvolal referendum len ako poradné bez toho, aby malo pre poslancov v macedónskom parlamente, ktorí budú o návrh dohody s konečnou platnosťou hlasovať, záväzný charakter. Ústava tejto krajiny však zároveň hovorí, že v takejto kľúčovej otázke sa za prípadnú zmenu názvu štátu musí vysloviť dvojtretinová väčšina poslancov. Pri poslednom hlasovaní podporilo návrh dohody sotva 69 zo 120 zákonodarcov v Skopje. Je otázne, či hrozby premiéra Zaeva o zvolaní predčasných parlamentných volieb budú mať teda dostatočne silný efekt na tých, čo hlasovali v zákonodarnom zbore doteraz proti dohode.
Dohoda používať názov Republika Severné Macedónsko nie je žiadnym ideálnym riešením. Ani nim nemôže byť, kde žiadna zo strán nechce ustúpiť a považuje práve ten svoj postoj za správny. Je však šancou urovnať dlhoročný spor dvoch susedných štátov a otvoriť cestu Macedóncom do západných ekonomických a bezpečnostných štruktúr. A v konečnom dôsledku prispieť k stabilizácii v nepokojnom balkánskom regióne, ktorý nás v minulosti naučil pristupovať k územným a národnostným konfliktom veľmi citlivo.
Norbert Kucharík, medzinárodný sekretár UEF Slovakia
(článok bol dňa 3. októbra 2018 uverejnený aj v denníku SME)
Ilustračný obrázok: Flickr
