Tagged ekonomika

Smernica o  autorských právach prinesie rovnováhu

eu

Európsky parlament prednedávnom schválil rokovaciu pozíciu k  novej smernici o autorských právach, ktorej znenie predložila Európska komisia ešte v septembri 2016. V  porovnaní s  júlovým hlasovaním, keď návrh stiahli na prepracovanie, teraz podporila reformu autorského práva v Európe veľká väčšina europoslancov. Za v prvom čítaní hlasovalo 438 európskych zákonodarcov, proti bolo 226 a 39 sa zdržalo. Okolo novej smernice o  copyrights sa už tradične strhla ostrá polemika a  mnoho populistických politikov, vrátane slovenských, sa snaží získať politické body zneužívajúc nevedomosť ľudí o tejto téme. K novej smernici bolo predložených viac ako 250 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých značnú časť aj europoslanci zapracovali do podoby textu tak, ako bol schválený v prvom čítaní.

Čítať ďalej…

GDPR – mýty a fakty o  údajnom strašiakovi

40706158772_8765970724_o

Už dva týždne sa uplatňuje na celom území Európskej únie a tiež pridružene v krajinách Európskeho združenia voľného obchodu (Island, Nórsko, Lichtenštajnsko) Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov, ktoré je v médiách a na verejnosti známe pod svojou anglickou skratkou GDPR. Hádam ešte žiadny európsky právny predpis nebol predmetom toľkých diskusií, konferencií, polemík, ale aj vtipov. Tie sa však často opierali o skreslené a zavádzajúce informácie.
Čítať ďalej…

Poučenie zo summitu G7

g7

Minulotýždňová schôdzka siedmich kľúčových ekonomických mocností v kanadskom Charlevoix v plnej nahote odhalila hlboké rozpory medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a zvyšnými členmi tohto elitného klubu. A to už nielen v otázkach globálnej klímy či budúcnosti iránskej jadrovej dohody, ale najnovšie aj v dôležitých ekonomických témach, najmä pokiaľ ide o zavedenie colných taríf na importované komodity a tovary. Potvrdzuje sa, že žiadny svetový poriadok netrvá večne. Čo je však paradox, že tieto zmeny vychádzajú práve z administratívy krajiny, ktorá bola doteraz garantom súčasného rozloženia síl na geopolitickej scéne.

Čítať ďalej…

Rasmussen, Rutte, Sipila: Nastavenie kurzu pre silnú Európu

novy-kurz2

Európska únia je najväčším obchodným blokom na svete a najvyspelejšou svetovou ekonomikou. Má rozsiahly vnútorný trh, založený na liberálnej politike voľného obchodu. Obchod v rámci Únie a so zvyškom sveta je základom európskej prosperity. Vytvára rast a pracovné miesta a umožňuje financovať sociálne štáty pre občanov. Pokiaľ má Európa zostať medzi najdôležitejšími hospodárskymi oblasťami sveta, je nevyhnutná pokračujúca liberálna obchodná politika.

Prvá úloha: Posilnenie vnútorného trhu

Niekedy máme tendenciu vnímať výhody voľného obchodu ako samozrejmosť. Namiesto obchodovania na 28 samostatných trhoch s 28 sadami vnútroštátnych pravidiel a noriem, si spotrebitelia a firmy zvykli na výhody jednotného trhu s viac ako 500 miliónmi spotrebiteľov.

Spoločnosti obchodujú v Európe voľne: bez technických bariér a colných kontrol. Niekedy sa sťažujeme na byrokraciu v EÚ, ale zabúdame, že obmedzená byrokracia v Bruseli často nahrádza omnoho väčšiu byrokraciu na vnútroštátnej úrovni.

Čítať ďalej…

Sú európske inštitúcie neschopné reagovať na krízy?

Skúsenosti z posledných rokov odhalili neschopnosť európskych inštitúcií reagovať na akúkoľvek krízu. Každá iniciatíva je potlačená potrebou zdĺhavo hľadať dohodu všetkých členských štátov EÚ. Pritom každý štát vystupuje sám za seba a riadi sa vlastnou vnútornou politikou, píše Nicolas Berggruen. V komentári “Why the Paris Attacks May Signal the European Union’s Final Fracture” vymenúva päť príkladov, kedy slabosť európskych inštitúcií zabránila vyriešiť vážne problémy.

Čítať ďalej…

Protiruské sankcie, ochrana klímy a reštart svetovej ekonomiky ako priority

ochrana-klimy-cover

Schôdzka lídrov siedmych najsilnejších ekonomík sveta v bavorskom Elmau prináša trochu viac svetla pri riešení kľúčových celosvetových problémov, akým je situácia na Ukrajine, stagnujúca svetová ekonomika či otázky súvisiace so zmenou klímy. Pravidelné summity krajín G7 fakticky nahrádzajú úlohu inštitucionalizovaných orgánov OSN a čoraz viac udávajú smer globálnej politiky v ďalšom období. Bez účasti krajín BRICS, ktorých podiel na celosvetovom HDP každým rokom rastie, je však účinok opatrení dohodnutých vo formáte G7 značne oslabený.

Čítať ďalej…