Tagged federalizmus

Odpoveď na ďalšie krízy: dvojrýchlostná Európa

macron2

Ako by mala vyzerať budúcnosť Európskej únie, ak chce prežiť budúce krízy? Odpoveď je jednoduchá, píše Charles Grant, jedinou možnosťou je Macronova vízia – nechať neochotné krajiny za sebou a v kľúčových oblastiach pokročiť ďalej.

Vízia francúzskeho prezidenta má veľa protivníkov… Tradiční federalisti sa obávajú, aby viacrýchlostná Európa neoslabila inštitúcie EÚ a chcú využiť odchod Veľkej Británie, aby presadili zblíženie členských štátov. Progresívni federalisti sa stotožňujú s viacrýchlostnou Európou, integrácia jadra by však podľa nich mala byť pevnejšia, ako si ju predstavuje Macron. Euroskeptickí Stredoeurópania sa obávajú, že vo viacrýchlostnej Európe budú krajiny jadra zaobchádzať s ostatnými ako s občanmi druhej kategórie.

Čítať ďalej…

Je už Európska únia odpísaná?

macron2

Nemecko, Francúzsko a Holandsko čakajú tento rok dôležité voľby a tie ovplyvnia ďalší osud Európskej únie. Vo všetkých troch štátoch existujú silné populistické hnutia, ktoré si želajú koniec Únie. V britskom referende a výhre Donalda Trumpa vidia predzvesť toho, že časy EÚ sú zrátané.

Ich predpovede sa ale vôbec nemusia naplniť a všetko sa môže tento rok otočiť, zamýšľa sa bezpečnostná analytička Judy Dempsey. Po celej Únii sa objavujú noví proeurópski lídri a nové proeurópske združenia. Väčšinou nie sú také viditeľné ako protieurópske organizácie a populistickí politici, ktorí bombardujú sociálne siete a médiá, ale ich počet sa zvyšuje. Proeurópske sily mohutnejú aj v troch štátoch, pre ktoré bude tento rok kľúčový.

Čítať ďalej…

Prečo podporovať federalistov: Výzvy 21. storočia

vyzva-21-stor-cover

Z 28 členských krajín Európskej únie je osemnásť menších ako mesto Peking a väčšina európskych štátov žije stále v ilúzii, že sú svetové veľmoci.

21. storočie je storočím globálnych výziev. Prepojenie a vzájomná závislosť medzi krajinami a ich ekonomikami dramaticky zmenila svet. Toto prepojenie prináša príležitosti, ale aj veľké výzvy a problémy. Rastú regionálne hrozby pre mier a stabilitu. Vidíme to na východných a južných hraniciach Európy. Politický a náboženský extrémizmus je na vzostupe. Pomalý rast a finančná nestabilita brzdí hospodársky rozvoj. Preľudnenie, zaostalosť a politická nestabilita v mnohých regiónoch je príčinou migračných tokov historických rozmerov.

Čítať ďalej…

Európska únia má problémy, lebo je úspešná

pantheon2

„Problémy, ktoré teraz v Európe vidíme, sú z veľkej časti výsledkom úspešnej integrácie. Ak by Európska únia nebola úspešná, polovica jej problémov by neexistovala. To, čo sa niekedy javí ako záporné, môže byť prejavom istej sily,“ povedal Štefan Volner, vysokoškolský profesor a odborník na geopolitiku, počas konferencie „Koniec Európy – potrebujeme európsku federáciu?“

Európa nastúpila cestu globálneho hráča. Má na to technologickú aj ekonomickú silu. Aj geopoliticky „je Európa na strategickej pozícii. Je súčasťou Eurázie, čo je veľmi silný fenomén. Ako náhle by sa Európa integrovala s ďalšími ázijskými krajinami, znamenalo by to absolútne mocenské prvenstvo v globálnej štruktúre. To je ďalší dôvod, prečo dnes existujú isté trenice.“

Čítať ďalej…

Koniec Európy – potrebujeme európsku federáciu?

koniec-europy-cover

Po desaťročiach pokoja a stability prešla Európa sériou kríz. Po finančnej kríze z roku 2008 prišla grécka kríza, kríza na Ukrajine či utečenecká kríza. Každá z nich odhalila nedostatky v štruktúre EÚ a priniesla otázku, či sa Únia rozpadne, či zvládne problémy krízy alebo či bude potrebná hlbšia integrácia na to, aby Európa prežila.

Mladí priatelia Európy (JEF Slovakia) a Únia európskych federalistov usporiadali 14.10. 2015 v Hoteli Tatra odbornú konferenciu „Koniec Európy?“, kde sa snažili nájsť odpoveď na otázku: potrebujeme európsku federáciu? Hosťami konferencie boli vysokoškolský profesor a odborník na geopolitiku Štefan Volner, ekonóm a poslanec NR SR Eugen Jurzyca a prezident Konfederácie odborových zväzov SR Jozef Kollár.

Čítať ďalej…

Táto kríza je hlbšia, je to skutočná skúška. A príležitosť.

guy-rozhovor-cover

Utečenecká kríza je pre nás obrovská lekcia. Učí nás, že nemôžeme vyvolávať alebo ignorovať konflikty v našom susedstve. Väčšina utečencov pochádza zo Sýrie. Sú tu, lebo sme sa pred štyrmi rokmi vzdali zodpovednosti za udalosti v Sýrii. Nie sme schopní pomôcť v konflikte, ani ho ukončiť. To je dôsledok zlej spoločnej zahraničnej a obrannej politiky v Európe. Ako výsledok máme teraz ISIS a utečeneckú krízu.

Čítať ďalej…

Už kríza eura nám ukázala, že následky globálnych problémov nedokážu vyriešiť členské štáty samostatne. Krízu zastavila až Európska centrálna banka – inštitúcia založená na federatívnom princípe.Utečenecká kríza, rovnako ako tá finančná, potrebuje celoeurópske riešenie. Riešenie založené na princípe spolupráce a solidarity s utečencami a rovnako solidarity medzi štátmi EÚ.

Je neprípustné, aby v Európe 21. storočia, postavenej na princípe mieru a rešpektu k jednotlivcovi, niekto ľudí v núdzi označkovával, nazýval ich hordami, budoval proti nim ostatné ploty a zaobchádzal s nimi ako so zvieratami. Európski federalisti na Slovensku preto podporujú iniciatívu kancelárky Merkelovej a francúzskeho prezidenta Hollanda na vypracovanie spoločných európskych opatrení pre riešenie utečeneckej krízy.

Emmanuel Macron: Chceme nový základ Európy, silní musia pomáhať slabším.

macron-silni-musia-pomahat-slabsim

Francúzsky minister hospodárstva Emmanuel Macron podporil myšlienku finančných transferov medzi hospodársky silnými a slabými krajinami eurozóny. Kríza eura a rokovania o záchrannom balíku pre Grécko ukázali, že ak by Únia pokračovala ako doteraz, viedlo by to k jej zničeniu, vyhlásil 37-ročný politik. Neexistuje nič také, ako menová únia bez finančných transferov, silní musia pomáhať slabším. Nemecko, kľúčová krajina v EÚ, zatiaľ vystupuje proti vytvoreniu transferovej únie.

Podrobnosti v nemčine tu.

Neexistuje žiadna alternatíva k federálnej Európe

neexistuje-alternativa-cover

Mnohí komentátori hovoria o demokratickom deficitu v EÚ…

Verhofstadt: Ak existuje „demokratický deficit v EÚ“, tak existuje v Rade. V Rade hlasujú zástupcovia členských štátov za zatvorenými dverami a len zriedka vysvetľujú svoje rozhodnutia. Títo ľudia potom prídu domov a často sú radi, keď môžu zodpovednosť za nepopulárne rozhodnutia zvaliť na Brusel. Väčšinou však zabudnú spomenúť kľúčovú úlohu, ktorú národní politici zohrávajú pri týchto rozhodnutiach. Okrem toho existuje priestor pre parlamenty členských štátov na to, aby preskúmali všetky právne predpisy Únie…

Čítať ďalej…

Európa – divoká banda trpaslíkov

divoka-banda-cover

Ak sa niekto snaží posudzovať politický vplyv nejakej krajiny, dobrým východiskovým bodom je počet jej obyvateľov. V roku 1950 žilo v Európe asi 20% svetovej populácie. V súčasnej dobe je to len približne 10%. Vzhľadom k tomu, ako aj vzhľadom k technologickému a ekonomickému pokroku vo všetkých častiach sveta, stratila Európa väčšinu z jej globálneho vplyvu. Pritom v polovici 19. storočia európske mocnosti vládli nad takmer polovicou sveta.

Čítať ďalej…

Kontroverzný plán: Z EÚ chceme urobiť federáciu…

kontroverzny-plan

Ľudia často stotožňujú federáciu s centralizáciou. V skutočnosti je federácia opakom centralizácie. Ak by sa od zajtra rána Európska únia zmenila na federáciu, úradníci v Bruseli by zrazu zistili, že ich právomoci sú značne obmedzené… Federácia znamená dôslednú demokratizáciu a okrem nej znamená aj presné rozdelenie právomocí. Oproti dnešnému stavu by sa kontrola Bruselu zo strany národných štátov zvýšila. Zvýšil by sa najmä vplyv malých štátov, ako je Slovensko. Rozhovor pre Európske noviny.