Tagged klíma

Klimatická kríza vyvoláva na svete vojny, nepokoje a nestabilitu

klima-nepokoje

Čím viac bude rásť globálna teplota, tým viac bude na svete nepokojov, násilia a vojen. Klimatické zmeny predstavujú priamu hrozbu svetovej bezpečnosti.

Vysoké teploty a suchá vyvolávajú násilie v najviac postihnutých regiónoch už teraz. Pred niekoľkými rokmi požadovali poľnohospodári v indickom štáte  Madhya Pradesh po najhoršom suchu za posledné roky odpustenie dlhov. Počas demonštrácie polícia najmenej päť poľnohospodárov zastrelila. Podľa indických úradov sú farmári pri snahe o presadenie svojich požiadaviek stále agresívnejší. Pritom farmárom a ich rodinám, závislým na úrode, ide doslova o prežitie. V roku 2016 spáchalo v dôsledku zlyhania alebo dlžôb samovraždu viac ako 1600 indických farmárov. Číslo vychádza z oficiálnych štatistík a v skutočnosti môže byť niekoľko násobne vyššie.

Čítať ďalej…

Európska bezpečnosť nie je problém USA

bezpecnost-eu-usa

Bez ohľadu na to, kto sedí v Bielom dome, je dnes zrejmé, že Európa už nie je pre USA najvyššia priorita. Spojené štáty sa budú ďalej sústreďovať na Áziu a bezpečnosť v Európe bude stále viac a viac čisto európskym problémom.

Aj keď bude NATO zrejme ešte veľmi dlho základom našej bezpečnosti, európski lídri musia preskúmať transatlantické vzťahy a stanoviť nové priority. A to si bude vyžadovať značnú politickú odvahu.

Na východnej hranici EÚ existujú stále nevyriešené problémy s Ukrajinou a na južnej hranici predstavujú hrozbu niektoré arabské a africké štáty. Putinova politika môže v prípade nesprávneho prístupu vyvolať bezpečnostnú krízu, ale je to Afrika a nestabilné arabské štáty, ktoré predstavujú pre Európanov najväčšie riziko.

Čítať ďalej…

Spôsobili vojnu v Sýrii klimatické zmeny?

klima-syria-cover

Do dnešného dňa zomrelo v dôsledku občianskej vojny v Sýrii viac ako 400 tisíc ľudí a viac ako 10 miliónov civilistov muselo opustiť svoje domovy. Po vypuknutí Arabskej jari v Egypte, Líbyi a Tunisku bolo len otázkou času, kedy vyjdú do ulíc ľudia aj v Sýrii. Väčšina z nás si spomína na prvé správy o politických nepokojoch v roku 2011, málokto však vie, že k nepokojom v Sýrii, ktoré nakoniec viedli k občianskej vojne, výrazne prispeli extrémne suchá spôsobené klimatickými zmenami.

Poľnohospodárstvo v severovýchodnej Sýrii tradične produkovalo viac ako 65% výnosu plodín v krajine. Región je silne závislý od dažďa a viac ako dve tretiny vody pre poľnohospodárstvo pochádza každý rok zo šesťmesačnej dažďovej periódy. Zvyšok pochádza zo zavlažovania a podzemných vôd.

Extrémne suchá a vysoké teploty v roku 2006 spolu s vyčerpaním podzemných vôd v predchádzajúcich rokoch mali na poľnohospodárstvo ničivý vplyv. Pôda sa vyčerpala a neexistovalo dosť podzemnej vody, ktorá by suchá kompenzovala.

Čítať ďalej…

Najväčšie svetové hrozby: zmena klímy, ISIS a ekonomická nestabilita

najvacsie-hrozby-cover

Zmenu klímy a jej následky vnímajú ľudia na celom svete ako najväčšiu hrozbu.  Nasledujú obavy z ekonomickej nestability a z Islamského štátu. Vyplýva to z najnovšieho  prieskumu Pew Research Center vykonanom v 40 krajinách sveta.

Oproti týmto globálnym hrozbám zostávajú iránsky jadrový program, hrozba kybernetických útokov, strach z Ruska alebo územné spory Číny s jej susedmi len regionálnymi obavami.

Čítať ďalej…

Protiruské sankcie, ochrana klímy a reštart svetovej ekonomiky ako priority

ochrana-klimy-cover

Schôdzka lídrov siedmych najsilnejších ekonomík sveta v bavorskom Elmau prináša trochu viac svetla pri riešení kľúčových celosvetových problémov, akým je situácia na Ukrajine, stagnujúca svetová ekonomika či otázky súvisiace so zmenou klímy. Pravidelné summity krajín G7 fakticky nahrádzajú úlohu inštitucionalizovaných orgánov OSN a čoraz viac udávajú smer globálnej politiky v ďalšom období. Bez účasti krajín BRICS, ktorých podiel na celosvetovom HDP každým rokom rastie, je však účinok opatrení dohodnutých vo formáte G7 značne oslabený.

Čítať ďalej…

Nový energeticko-klimatický balíček únie je dobrým kompromisom

Minulý týždeň bol poznačený dvomi významnými európskymi udalosťami. Najskôr v stredu odsúhlasil Európsky parlament novú Komisiu pod vedením Luxemburčana Junckera a už nasledujúceho dňa sa zišli európski lídri v Bruseli, aby spoločne schválili nový rámec pre energetickú a klimatickú politiku únie v horizonte do roku 2030. Očakávania priemyselných lobistov ani ekologických aktivistov už tradične nenaplnil. Členské krajiny vrátane Slovenska však zjavne odchádzali z bruselskej schôdzky spokojné.

Čítať ďalej…