Tagged kríza

Európska bezpečnosť nie je problém USA

bezpecnost-eu-usa

Bez ohľadu na to, kto sedí v Bielom dome, je dnes zrejmé, že Európa už nie je pre USA najvyššia priorita. Spojené štáty sa budú ďalej sústreďovať na Áziu a bezpečnosť v Európe bude stále viac a viac čisto európskym problémom.

Aj keď bude NATO zrejme ešte veľmi dlho základom našej bezpečnosti, európski lídri musia preskúmať transatlantické vzťahy a stanoviť nové priority. A to si bude vyžadovať značnú politickú odvahu.

Na východnej hranici EÚ existujú stále nevyriešené problémy s Ukrajinou a na južnej hranici predstavujú hrozbu niektoré arabské a africké štáty. Putinova politika môže v prípade nesprávneho prístupu vyvolať bezpečnostnú krízu, ale je to Afrika a nestabilné arabské štáty, ktoré predstavujú pre Európanov najväčšie riziko.

Čítať ďalej…

Ukončenie dohody o migrantoch s Tureckom by mohlo posilniť EÚ

Pred rokom podpísala Európska únia s Tureckom dohodu, ktorá sa týkala zadržiavania migrantov zo Sýrie. Opatrenie sa ukázalo ako účinné a počet migrantov smerujúcich do Európy sa viditeľne znížil. Za tento obchod však platí Európa obrovskú politickú cenu, píše Zana Kudrov na EUObserver.

Už od podpísania dohody ju Turecko využíva ako páku proti EÚ. Turecký prezident Erdogan používa voči Únii stále tvrdšie slová a už niekoľko krát hrozil vypovedaním dohody, ak EÚ nepovolí bezvízový styk s Tureckom.

Naopak predstavitelia EÚ a jej členských štátov v značnej miere upustili od slovnej konfrontácie s Tureckom. Politické elity v európskych štátoch neboli schopné vytvoriť alternatívny model zadržiavania migrantov a v obavách pred krajne pravicovými a antieurópskymi hnutiami sa snažia dohodu udržať. V protiklade s opatrnosťou európskych lídrov je verejnosť stále viac popudená Erdoganovou rétorikou a dohodu s Tureckom vníma ako stratenú.

Čítať ďalej…

Zničí Európsku úniu populistická vlna?

marine-cover

Rakúske prezidentské voľby v roku 2016 sa stali symbolom nového trendu v európskej politike. Voliči odmietli tradičné politické strany v prospech outsiderov. Výsledkom je zvolenie prvého európskeho zeleného prezidenta. Takmer rovnaký podiel hlasov odovzdali voliči krajne pravicovému kandidátovi.

Trendom je, že tradičné politické strany v celej Európe strácajú pôdu pod nohami v prospech okrajových ľavicových a pravicových strán. Nové strany prinášajú do politiky čerstvú energiu a mohli by oživiť stagnujúcu debatu, napríklad o otázkach nerovnosti alebo korupcie. Ale v prípade, ak budú tieto nové strany postavené na populizme, mohla by Európska únia utrpieť veľké škody, píše Stefan Lehne z Carnegie Europe.

Čítať ďalej…

Prečo sa Európe nedarí zvládať utečeneckú krízu?

utecenecka-kriza

Charakteristickým znakom úspechu EÚ v priebehu predchádzajúcich desaťročí bolo prekonávanie rozdielov medzi záujmami a názormi členských štátov. Stefan Lehne sa v komentári Ako migračná kríza zmení Európu pýta, prečo sa Únii táto úloha nedarí v prípade utečencov?

1. Historický kontext

Dôležitým faktorom je historický kontext. Utečenecká kríza prišla v dobe, keď je solidarita medzi 28 štátmi EÚ na nízkej úrovni. Vďaka finančnej kríze zoslablo sebavedomie EÚ a a vzájomná dôvera medzi členskými štátmi. Pomalé oživenie ekonomiky, slabé politické vedenie, vzostup populistických strán vedie k malátnosti Únie a snahe riešiť problémy na národnej úrovni.

Čítať ďalej…

Sú európske inštitúcie neschopné reagovať na krízy?

Skúsenosti z posledných rokov odhalili neschopnosť európskych inštitúcií reagovať na akúkoľvek krízu. Každá iniciatíva je potlačená potrebou zdĺhavo hľadať dohodu všetkých členských štátov EÚ. Pritom každý štát vystupuje sám za seba a riadi sa vlastnou vnútornou politikou, píše Nicolas Berggruen. V komentári “Why the Paris Attacks May Signal the European Union’s Final Fracture” vymenúva päť príkladov, kedy slabosť európskych inštitúcií zabránila vyriešiť vážne problémy.

Čítať ďalej…