Pred rokom podpísala Európska únia s Tureckom dohodu, ktorá sa týkala zadržiavania migrantov zo Sýrie. Opatrenie sa ukázalo ako účinné a počet migrantov smerujúcich do Európy sa viditeľne znížil. Za tento obchod však platí Európa obrovskú politickú cenu, píše Zana Kudrov na EUObserver.
Už od podpísania dohody ju Turecko využíva ako páku proti EÚ. Turecký prezident Erdogan používa voči Únii stále tvrdšie slová a už niekoľko krát hrozil vypovedaním dohody, ak EÚ nepovolí bezvízový styk s Tureckom.
Naopak predstavitelia EÚ a jej členských štátov v značnej miere upustili od slovnej konfrontácie s Tureckom. Politické elity v európskych štátoch neboli schopné vytvoriť alternatívny model zadržiavania migrantov a v obavách pred krajne pravicovými a antieurópskymi hnutiami sa snažia dohodu udržať. V protiklade s opatrnosťou európskych lídrov je verejnosť stále viac popudená Erdoganovou rétorikou a dohodu s Tureckom vníma ako stratenú.
Zlom v európskej pasivite priniesli voľby v Holandsku. V holandských voľbách mal, podľa prieskumov, najväčšiu nádej na víťazstvo pravicový populista Geert Wilders a jeho Strana za slobodu.
Týždeň pred voľbami však obvinil turecký premiér Erdogan Holandsko z masovej vraždy bosnianskych moslimov v Srebrenici (v roku 1995). Holandský premiér Mark Rutte tvrdo odpovedal a prekvapivá konfrontácia medzi Tureckom a Holandskom sa ukázala ako výhoda v prospech úradujúceho premiéra. Tým, že sa Rutte, na rozdiel od iných európskych lídrov, postavil Erdoganovmu šikanovaniu, vyrazil populistom karty z rúk a vo voľbách zvíťazil.
V ďalších kľúčových voľbách, ktoré budú v Nemecku a Francúzsku, budú politici pravdepodobne nasledovať Rutteho príklad. Navzdory všetkým problémom, ktoré môže konfrontácia s Tureckom priniesť, existujú najmenej dva dôvody, pre ktoré môžu politici reprezentujúci hlavný prúd konfrontáciu riskovať.
V prvom rade, európska verejnosť je nespokojná s Erdoganovou rétorikou a akákoľvek diplomatická prestrelka, ktorá by viedla k ukončeniu dohody o migrantoch zo strany Turecka by sa dala pred verejnosťou ľahko obhájiť.
Po druhé, ak by sa Turecko rozhodlo ukončiť dohodu s EÚ, Únia, poučená z minulosti, by zaviedla fyzické bariéry a mechanizmy, ktoré by zabránili prílivu utečencov podobnému z roku 2015.
Ukončenie dohody s Tureckom by tak mohlo posilniť Európsku úniu a oslabiť anti-európske strany.
Zdroj: euobserver.com
Milan Polešenský
polesensky@federalisti.sk
